14 jan2019
Moje vztahy… Osobna terapia na uzatvorenie minulosti
Tento clanok zacal len ako moje uvahy pre mna samotnu, ked som si na konci roka 2018 a na zaciatku 2019 v sebe potrebovala doriesit stare vztahy a zacat tak novy rok s cistym stitom. Velmi casto mi pomaha vypisat sa z pocitov. Proste ich dat zo seba von. Presne tak vznikol aj tento clanok. Parkrat v noci, ked som nemohla cez sviatky spat, som mala pocit, ze na ukoncenie vsetkych minulych vztahov potrebujem konecne zo seba dostat co som este niekde v sebe drzala. Tak som si sadla s mobilom v ruke a zacala pisat tieto uvahy.
Pisanie je pre mna urcity druh terapie, a aj to je jeden z dovodov, preco pisem clanky na tento blog. A kedze ma vela ludi sleduje aj prave preto, ze sa na nic nehram, nic neskryvam a verejne sa vyjadrujem aj o osobnych veciach a nielen o cestovani, rozhodla som sa tieto moje uvahy upravit do viet, aby davali hlavu a patu, a pridat to ako clanok na blog.
Naschval tu neuvadzam mena mojich ex, ani fotky s nimi, lebo cielom nie je ublizit nikomu z mojich byvalych frajerov. To vobec nie. Myslim, ze sme si v minulosti navzajom ublizili az az. Cielom je poucit sa z minulosti a odpustit.
Cielom tohto clanku je pre mna zbavit sa tej tarchy, nechat minulost minulostou a konecne sa posunut dalej. Mozno tym aj odpovedat ludom, co sa ma na vztahy stale pytaju a nebavi ma hovorit to kazdemu zvlast. A tiez mozno niektorym z vas, ktori to budete citat, to dufam v niecom otvori oci… Pamataj si, ze vacsinou su vztahy komplikovane a pokial do nich ostatnym nevidime (lebo fakt nikdy nevidime), nemali by sme kritizovat kto s kym je alebo preco uz dvaja ludia spolu nie su.
Moje vztahy
Takze zacinam…
Moje vztahy. Tolko omielana tema na internete uz niekolko rokov… Jedna z najcastejsich otazok ake dostavam uz snad 10 rokov je „mas frajera?“ A teraz sa tato otazka zmenila na… „Preco este nemas manzela a deti? Ved uz mas 34 rokov. Uz je najvyssi cas. Uz ti tikaju biologicke hodiny.“ Atd atd… Stale to iste dookola.
Dokonca mi niektori potlapkavaju po bruchu, ze kedy to konecne pride. Niekedy mam pocit, ze sa ku mne ludia spravaju ako keby som bola vadna alebo co. Len preto, ze este nemam deti a prsten na ruke.
Ale preco by som mala robit to, co kaze spolocnost?
Preco by som uz mala mat deti iba preto, lebo to mozno tak chce matka priroda?
Preco by som uz mala mat deti len preto, lebo potom to mozno bude zlozitejsie z biologickeho hladiska?
Preco mam robit to, co mozno robi stastnymi ostatnych ludi, ale este nebol ten spravny cas, aby to urobilo stastnou aj mna? Preco mam robit to, na co som sa doteraz necitila?
Velmi malo ludi vie, ze som bola SKORO dvakrat zasnubena. Teda v oboch pripadoch sme sa rozisli skor ako sme sa stihli oficialne zasnubit. A vies co? S odstupom casu som velmi rada, ze to tak dopadlo, hoci to vtedy naozaj bolelo.
Prvykrat to bolo este velmi davno… Pocas vysokej skoly mi po 3-rocnom vztahu moj priatel medzi recou oznamil, ze by sa chcel zasnubit. Ani si nevies predstavit aka som bola rada, ze mi to povedal dopredu. Usetrila som mu peniaze a riadny trapas. Mala som ho sice samozrejme rada, ale uz vtedy som vedela, ze nas vztah iba umelo natahujeme dalej. Sice mi kazdy mesiac na vyrocie nieco uvaril alebo nieco male daroval, ale bol brutalne ziarlivy a nechcel so mnou cestovat. A to pre mna v hlbke duse znamenalo velke NIE. Nenapadne som mu vysvetlila, nech este so zasnubami pockame, lebo sme mali krizu. Po par mesiacoch som sa s nim rozisla, lebo sms typu „s kym si na diskoteke bezo mna“, ked som sa ja poctivo ucila na skusky zavreta na izbe na vysokoskolskom internate mi uz liezli krkom.
Druhy vaznejsi vztah trval rok a pol. Posledne mesiace boli narocne hlavne preto, ze mi v 2006 zomrel brat a bolo toho na mna spolu so skuskami na vysokej skole riadne vela v rovnaku dobu. Byvaly mi vtedy raz povedal, ze fakt nechape preco som smutna a tvarim sa ako keby sa nieco stalo. Bohuzial, namiesto podpory v tazkej zivotnej chvili som sa dockala reakcie, ktora ma neskutocne zabolela. Tak som sa s nim rozisla a napisala si zoznam veci, ktore by mal mat moj idealny chlap. Ten zoznam ma 2 casti a je verejne dostupny na mojom blogu. Odvtedy som za tie roky mierne upravila niektore body, ale stale si ho mozes precitat pokial vies anglicky.
TIP 1: 55 veci, ktore ma mat moj idealny chlap, cast prva (napisane anglicky).
TIP 2: Druha cast veci, ktore by mal mat moj idealny chlap (tiez v anglictine).
Dalsie vztahy som ukoncila, lebo bud nefungovali, alebo tiez vlastne nefungovali a prisla som na to az vtedy, ked ma byvali podvadzali. Moj ex z Ceskej republiky ma veselo podvadzal par mesiacov, dalsi ex z Kolumbie to dokonca stihol s 2 roznymi zenami v priebehu asi 2 tyzdnov. No a dalsieho ex z Guatemaly som prichytila ako sa ma chystal podviest, takze tie vztahy, hoci trvali vsetky okolo 6 mesiacov az rok a pol, som radsej ukoncila.
Neviem ci som ina, ale naozaj verim tomu, ze ked niekoho lubis, nechces byt s niekym inym. Teda aspon ja to tak mam. Asi som staromodna.
Druhe zasnubenie… s inym chlapom… malo byt v novembri 2012. Par mesiacov som chodila s jednym Americanom. Vyzeral uplne dokonale. Len sa pred kamerou aj zrkadlom obsmietal este viac ako ja. Taky typicky narcis. Snazila som sa to nejak prekusnut, ved mam rada chlapov, co sa o seba staraju a vyzeraju dobre, ze? Bralo si to vsak svoju cenu…
Ale naspat k zasnubeniu… Isla som za nim na mesiac do USA. U neho doma sme sa pohadali vecer pred odchodom do New Yorku. Vobec si nepamatam preco sme sa zacali hadat. Pamatam si vsak, ze pocas tej hadky z neho vyliezlo to, ze kedysi bral drogy. Na to som na neho riadne vybuchla, preco mi to tajil. Na moje ospravedlnenie som vtedy este len zacinala s meditaciou a jogou, cize som v porovnani s 2019 bola este dost hystericka.
Kazdopadne, ostala som ako obarena. Ja co som si v zivote nepotiahla ani z cigarety, nikdy neskusila ziadne drogy (zavislost na cokolade sa nepocita, vsak?) Ja, co nepijem alkohol. Ja som mala stravit zivot s niekym, kto bol dost dlhodobo na tazkych drogach?
Ano viem, ze minulost je uz za nami a kazdy urobil nieco, za co sa moze hanbit. Ale s drogami som nechcela mat nic spolocne. Nastvani a rozhadani sme nejak zaspali, no napriek tomu sme na druhy den isli do New Yorku ako sme mali povodne v plane. Spali sme tam u mojho kamosa v mini byte. Ved vies, tie New Yorske malicke krabice, co nazyvaju bytmi ?
Hoci som stale myslela na to, ze tie drogy boli pre mna velka STOPka, vyzeralo to, ze je medzi nami vsetko OK. Umyla som si zuby, a ked som vychadzala z kupelne do izby, videla som ako moj frajer zacal utekat z bytu aj s jeho vakom na chrbte. V pyzame (rozumej v kratasoch s polkou zadku von a v mini tielku) som vybehla za nim von na ulicu co stvara, a v tom sa mi zabuchli dvere do bytu, a nasledne aj do vchodu. Kluce som samozrejme nechala vo vnutri.
Viac vyzlecena ako oblecena, a k tomu aj bosa, som sa ocitla na ulici v strede Brooklynu o 2 hod rano. Ano, Brooklyn bol vtedy presne taky ako si ho vies predstavit z filmov. Okolo mna sami gangsteri, cernosi s kilovymi dlhymi zlatymi retazami na krku a siltovkou s plochym siltom. Jeden z nich sa hadal s frajerkou, tiez cernoskou, ktora na neho kricala na celu stvrt. V dialke som si vsimla povedome auto. Rozbehla som sa za nim, ked zrazu vidim, ze dnu sedi moj frajer aj s jeho naj kamosom.
Otvorila som dvere auta so slzami v ociach a s otazkou „where the hell are you going?“ Povedal, ze to psychicky dalej nezvlada a ze musi odist. Tak som ho prosila, nech aspon zavola mojmu kamosovi, nech pride z party cim skor domov a otvori mi byt, lebo som ostala trcat polonaha na ulici. Pocuvol. Bola to predposledna vec, ktoru pre mna urobil.
To, co som mala moznost dalsiu hodinu vidiet, si budem pamatat bohuzial navzdy. Nocny zivot v Brooklyne? Nie, dakujem. Urcite to tak nie je vsade, ale v 2012 a presne tam, kde som vtedy bola, to bolo ako z hororoveho filmu. Mala som pocit, ze sa mi sniva. Bohuzial, bola to taka mala nocna mora. Dokonca sa ma jeden okoloiduci „gangster“ pytal ci som tam nova „hoe“ (lahka zenska), lebo ma tam videl prvykrat. A ani sa jeho otazke necudujem, ked som mala na sebe to mini pyzamko.
Kazdopadne, po hodine a pol, ktore som cele preplakala prosiac mojho byvaleho pri aute, dosiel kamos s klucmi a byvaly pridal na plyn a zdrhol. Bez slova. Bez rozlucky. Nechal ma proste tam. V USA som mala byt este dalsie 3 tyzdne kvoli nemu a v New Yorku som mala veci iba na 2 dni, lebo povodne sme tam isli iba na vikend. Cely zvysok mojho kufra bol u byvaleho doma pri Washingtone.
Nastastie, dobri ludia sa najdu vsade, a vdaka dalsim 2 blogerom, s ktorymi som sa poznala dovtedy iba na internete, som vyriesila moje dalsie 3 tyzdne v USA. Chcela som si prebookovat letenky a odletiet skor, ale stalo by ma to $3000, takze som sa rozhodla, ze z tej hroznej situacie vytazim nieco pozitivne a uzijem si USA ako sa len dalo v ramci moznosti. Par dni som spala u jedneho z tych dvoch blogerov priamo na Manhattane v New Yorku, kde mi aj byvaly poslal v krabici vsetky moje veci, ktore som mala u neho doma pri Washingtone. To bola posledna vec, ktoru pre mna urobil.
Dalsich par dni som bola u kamosky blogerky v Bostone a na Cape Cod, a zvysok som si vybavila hotely v New Yorku vymenou za spolupracu na blogu a socialnych sietach. Takze nakoniec to dopadlo celkom fajn vdaka pomoci dalsich blogerov, ktori sa stali mojimi dobrymi kamosmi. A dokonca pocas pobytu v jednom z tych hotelov som videla herca Ryan Gosling. Sedel iba meter odo mna ?
Pocas zvysnych 3 tyzdnov v USA mi byvaly pisal na striedacku bud hejterske spravy typu, ze som mala zomriet radsej ja a nie moj stryko, ktory par mesiacov predtym zomrel na rakovinu (bohuzial, myslim to uplne vazne, ze mi to viackrat napisal)… No a potom pomedzi tieto spravy boli aj spravy typu, ze ho to mrzi, a ze to zbabral a “I love you“. Chvalabohu mi doslo, ze toto nikam nevedie, a uplne som ho vsade zablokovala, aby mi uz prestal pisat. Bolo to pre moje vlastne mentalne dobro. Potrebovala som sa od neho odtrhnut a ked mi nedal pokoj on, musela som konat ja a zablokovat ho. Takto skoncil dalsi vztah, pri ktorom sme planovali zasnubit sa. Teda bol to jeho napad zasnubit sa v novembri na moje narodeniny. Vdakabohu sme sa uz v juli rozisli.
V minulosti som bola znama tym, ze som sa z kazdeho mojho vztahu dostala doslova za par dni.
Neviem ci to bolo tym, ze som sa este do mojich 26-tich rokov riadila heslom „klin sa klinom vybija“ a vzdy som isla z jedneho vztahu do druheho. Az po rokoch mi doslo, ze potom som nakoniec riesila v hlave aj srdci nakoniec dvoch chlapov naraz. Ale v tom mladom veku to vzdy predsa nejak zabralo a za par dni som uz bola “zalaskovana“ do niekoho noveho.
Az neskor som si konecne uvedomila, ze takto to naozaj nefunguje a ziaden novy vztah nemoze dlho vydrzat, pokial som v sebe nemala dorieseny uplne ten predosly vztah. Potom som sice par rokov uz nechodila z jedneho vztahu do druheho, ale napriek tomu som bola stale expertom na zabudanie na mojich byvalych. Vzdy pomohlo zapisat si zoznam vsetkeho negativneho preco som uz s byvalym nemohla/nemala dalej byt. A do par dni ako mavnutim carovneho prutika som bola z „lasky“ k nemu vyliecena a s hrdostou som bola zase single.
Nasledujuce vztahy boli skor nevztahy a skoncili sa skor ako sa mohli oficialne zacat. Ani nestoja za zmienku. Az do roku 2016, kedy som po 12 rokoch zacala chodit zase so Slovakom a nie s cudzincom. Uprimne? Myslim, ze to bol najhorsi vztah za cely moj doterajsi zivot. Na zaciatku to samozrejme vyzeralo ruzovo, aj mi pisal basnicky, chodila som za nim vzdy, ked som mohla, zrusila a odmietla som vela vyletov a pracovnych ponuk, cim prisla o vela penazi, len aby sme boli spolu.
TIP 3: Toto bola hlavna vec, ktoru som sa naucila o nasom vztahu (napisane anglicky).
A to bola chyba. Vobec si to nevazil, a dopadlo to tak, ze ma kazdy tyzden niekde nechal cakat, neprisiel na vylet, ktory som vybavila aj pre neho a ja som si ho potrebovala odpracovat, alebo prisiel, ale v polke z neho odisiel a nechal ma tam. Podobne to bolo aj s roznymi dalsimi akciami a koncertmi atd, kde sme mali byt spolu. Nakoniec som skoro vsade vacsinou ostala sama a citila sa trapne. Uprimne sama nechapem preco som to stale natahovala dalej. Bola som z neho na pokraji zrutenia. Neprehanam. Navyse, aj cela jeho rodina ma neznasala a este aj oni nam branili, aby to fungovalo normalne.
V hlbke duse som vedela, ze taky vztah nechcem, lebo aj ja som sa pocas toho vztahu spravala ako iny clovek ktory sa mi samej nepozdaval. Dokonca som sa kvoli tomu vztahu pohadala s niektorymi dobrymi kamosmi, a to sa mi este predtym nikdy nestalo. Ked sa tak na to spatne pozriem, tak asi kazdy tyden pocas par mesiacov som sa s nim rozisla. A potom zase dala dokopy.
Netusim preco som sa k nemu stale vratila, ale asi to bolo ego. Citila som sa neskutocne ublizena a nedokazala som pochopit, ako on tolkokrat nedodrzal slovo. Stale som davala vinu mne, ale pritom to bolo vzdy jeho rozhodnutie. Chyb som urobila aj ja neskutocne vela pocas tych par mesiacov s nim, az kym prisla zase podobna situacia, ze neprisiel na jednu 3-dnovu akciu, kde sme mali byt spolu. Vtedy som to uz nadobro ukoncila. Kedze som vedela, ze mi bude dalej vypisovat a vyvolavat, vsade som ho zablokovala. Toto mozno niektori ludia nechapu, ale ja pracujem na internete a pocas prace sa nechat otravovat takym typom sprav, ktore ma len rozhodia, nie je na nic dobre.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Potom som 2 roky nechcela chlapov ani vidiet. Ale v 2018 prisiel neocakavane dalsi chlap a vsetko sa zmenilo. Nielen ja som mala pocit, ze je to KONECNE ten davno ocakavany CHLAP mojho zivota, ale aj on sa tvaril, ze to tak citil voci mne. Dokonca to bol uplne prvy chlap za celych 34 rokov, ktoreho mi viac menej schvalili aj moji naj kamarati. Dovtedy sa ziaden moj ex mojim naj kamaratom a kamaratkam nepozdaval. Aj ohlasy od ludi z internetu o nasich spolocnych fotkach boli pozitivne, a vraj sme sa k sebe fakt hodili.
Ked toto teraz pisem, sme viac ako 3 mesiace po rozchode. Odvtedy o nom neviem skoro nic. Vsade na internete ma totiz zablokoval. Vies jak sa hovori… Karma je zdarma. Sice to trvalo par rokov, kym sa mi to vratilo, ale vratilo. Dovtedy som vzdy ja zablokovala mojich ex, nech sa s rozchodom mozem vysporiadat sama a nemusim citat blbe spravy, ked sa snazim na internete pracovat.
Teda jedine co o tomto poslednom byvalom viem za 3 mesiace je to, ze na Instagrame zdielal par fotiek este z nasich spolocnych vyletov. Samozrejme ja na tych fotkach nie som. Len sme tie miesta navstivili este spolu a fotila som ho tam ja. A ako to viem, ked ma aj na Instagrame zablokoval? Som tiez len zena a smirovala som (fakt to robime iba my zeny?) Na pocitaci som si pozrela jeho profil parkrat za tie 3 mesiace cez inkognito mod (ups sorry, ked som teraz prezradila nieco, co som nemala, ale da sa to bez zakladania fejkoveho IG profilu ci prosenia kamosov, nech si cez ich IG pozries niekoho profil).
Najzvlastnejsie je to, ze nechapem ako ja, expertka na zabudanie na chlapov, som sa po 3 mesiacoch z toho este uplne nedostala. Teda dufam, ze az do tohto clanku. Asi to je tazsie, cim som starsia. Alebo je to tazsie odpustit sebe ako odpustit druhemu cloveku… Ale 3 mesiace? Tri dlhe mesiace!!! Pre niekoho mozno kratka doba… Pre mna nieco nekonecne, ked ide o zabudanie na chlapov.
Cim viac nad tym rozmyslam, tym viac mam pocit, ze som ho nemala poslat kade lahsie. Ze som zlyhala ja viac ako on. Ze som mu krivdila. Ze som ho nemala nechat v stychu. Mam pocit, ze ked som ho lubila tak ako som si myslela, ze som sa na neho nemala vykaslat, ked ma najviac potreboval… Ved to bol prvy chlap, pri ktorom som mala pocit, ze by som sa s nim dokazala usadit a menej cestovat. Dokonca sme planovali spolocny byt v Bratislave. Keby si ma dobre poznal, tak by si vedel, ze pre mna slovo “usadit sa“ znamenalo do polovice 2018 nieco horsie ako nocna mora. Ani ten hrozny pocit neviem opisat. A pri nom? Prislo mi to, ze jasne, preco nie. A este som sa na to aj tesila.
Ale pruser je v tom, ze ked nastal prvy problem, on mi nepovedal, ze ma “potrebuje“. Namiesto toho sa odo mna vzdialil a mna odtlacil od seba dalej. Prestal pracovat na nasom vztahu. A potom mi dokonca aj vycital, ze ja jeho nepotrebujem, ze on mi nema co ponuknut. Podla mojho nazoru toto pravda nebola. Vycital mi aj to, ze mi rupli nervy a poslala som ho kade-lahsie. Toto mi vsak vycital pravom, lebo asi sa vo mne nahromadila zlost za vsetkych byvalych a vyliala som si na nom aj to, za co on nemohol.
Neviem cim to je, ale dokazem sa posledne roky ovladat ovela viac ako kedysi. Asi aj vdaka joge, meditaciam, a veganstvu som kludnejsia. Len z nejakeho divneho dovodu, ktory ani ja sama este nechapem, najviac ma dokaze vzdy nastvat chlap, s ktorym prave chodim. Cely rok nenadavam, a zrazu s niekym som a vybuchnem do nepricetnosti a zrazu lietaju aj nadavky. Ale to bude asi aj tym, ze ked byvali nadavali, nejak sa to na mna nalepilo. Lebo ja fakt uz viac rokov pracujem na tom, aby som nehovorila ziadne nadavky. Dokonca aj slova ako “debil“ ci “to je krava“ odo mna budes pocut malokedy. A pokial nie si moj naj kamos/ka, tak take slova pred tebou asi vobec nikdy nepoviem. Kazdopadne, priznavam si chybu s vykricanim vela zlych veci, ktore z mojich ust nikdy nemali vyjst pri ziadnom chlapovi. Viem o tom, a snazim sa na tom pracovat ako to len ide.
Kazdy moj ex, ked sme sa rozchadzali, mi povedal, ze ja ho v podstate nepotrebujem. Ze som az prilis nezavisla a vo vela veciach ovela dalej ako on. A ze on sa citi menejcenny, nema mi co ponuknut, nema ma ako inspirovat, aby som sa viac zdokonalovala.
Ale na druhej strane uz mam naozaj dost toho, ze o chlapa mam bojovat ja.
Kedy konecne pride do mojho zivota chlap, ktory bude bojovat o mna?
Kedy konecne pride chlap, ktory bude psychicky silnejsi ako ja?
Chlap, ktory sa nebude bat mojej nezavislosti a zivotneho stylu?
Chlap, ktory napriek tomu, ze bude vediet, ze ho “nepotrebujem“, bude zaroven chapat, ze ked som s nim, je to preto, ze s nim “chcem“ byt a to je dolezitejsie ako potreba.
Kedy konecne pride do mojho zivota chlap, ktory, povedzme to na rovinu, bude mat vacsie „gule“, v preklade odvahu a guraz ako ja?
Chlap, ktory sa bude viac bat toho, ze ma strati, ako toho, ze sa raz pohadame?
Mam pocit, ze rok 2018 bol pre mna a moje vztahy uplne zlomovy. Vdaka poslednemu ex som si v sebe vysporiadala vela veci z minulych vztahov, ktore tam este stale niekde hlboko vnutri cakali na doriesenie, hoci som zila dlhe roky v tom, ze uz to je davno za mnou. Ale nebolo. Mozno to je tiez dovod, preco som potrebovala napisat tento clanok a preco mi to trvalo az 3 mesiace pochopit urcite veci a nie iba par dni ako kedysi v minulosti.
Az posledne mesiace som pochopila vela veci:
-
Ze mam pocuvat svoju intuiciu, aj ked ide o vztahy a chlapov.
-
Ze nemam dovolit ziadnemu chlapovi, aby som kvoli nemu mala nervy a nadavala.
-
Ze niekedy az prilis casto dovolime nasmu egu, aby sposobilo problemy medzi dvoma ludmi.
-
Ze mame viac komunikovat o detailoch a pocitoch naozaj uprimne, a nie az pocas hadky si vykricat preco mi ten druhy clovek nevie citat myslienky a nevyzna sa v mojich pocitoch bez toho, aby sme sa o nich najprv otvorene rozpravali.
-
Ze chcem chlapa, ktory ma bude motivovat, a vdaka ktoremu sa budem posuvat vpred a nie dozadu.
-
Ze chcem chlapa, ktory pochopi, ze aj on by sa vdaka mojej pomoci a inspiracii mal tiez posuvat dalej a menit na lepsieho cloveka. V mojich ociach je totiz stagnacia ci uz na mentalnej, fyzickej, psychickej alebo spiritualnej stranke hotova katastrofa a sama na sebe pracujem kazdy den.
-
Ze chcem byt s chlapom, pri ktorom budem lepsou verziou samej seba, a nie tou horsou ako to bolo v minulosti.
-
Ze chcem chlapa, pri ktorom budem citit oporu… o ktoreho sa budem moct “opriet“.
-
Ze chcem konecne silneho a schopneho chlapa, ktory bude o mna a nas vztah bojovat.
-
Ze chcem chlapa, ktory sam urobi niektore veci, ale ine necha s radostou na mna, lebo vztah ma byt nejak vyvazeny.
-
Ze chcem chlapa, ktory mi nevynada za to, ze v niektorych veciach som moc nezavisla, ale naopak bude rad za to, ze nepotrebuje vsetko robit za mna, lebo si dokazem niektore veci vybavit aj sama.
-
Ze chcem chlapa, ktory si bude vazit to, ze so mnou niekedy moze cestovat zadarmo vdaka mojej praci a nebude pri tom trpiet jeho ego, ze ten vylet neplatil on. (Pri pisani tohto mi doslo, ze ma ziaden ex za poslednych 10 rokov nepozval na ziaden vylet, ktory by trval viac ako par hodin. A to napriek tomu, ze mi vycitali, ze sa citia menejcenne, ked vsetky vylety zabezpecujem ja vdaka mojej praci. Nejak v tom nevidim logiku.)
-
Ze akonahle ma clovek pocit, ze druheho cloveka do vztahu “musi nutit“, ten vztah nestoji za to.
Ako vidis, toto je v slovencine zatial najosobnejsi clanok aky som kedy napisala. Opakujem, cielom nie je hejtovat druhych. Naopak. Cielom je otvorit si oci a aj srdce a to z minulosti, co nevyslo, zamiest pod koberec, poucit sa z toho a do dalsieho zivota vykrocit ako lepsi clovek.
Tymto clankom posielam vsetkym mojim byvalym frajerom vela lasky, odpustenia, vela sily a energie do dalsieho zivota. A tiez vsetkym dakujem, ze ste mi ukazali co chcem a co naopak nechcem v dalsich vztahoch a aka chcem ci nechcem byt ako clovek. Jedno velke DAKUJEM.
Zoltán Bottló
| #
Ahoj , pozerám si Tvoje fotky na FB , teraz som si prečítal od Teba tu 3 blogy …vo veľa veciach s Tebou nemožno nesúhlasiť , cestoval som aj s cestovkou aj som organizoval výlety a chodili so mnou kamaráti a potom kamaráti kamarátov …až sa to celé rozpadlo ..niekto sa s niekým pohádal , niekto nezvládal lietadlá , niekto presuny , niekto si ani neprečítal , že kde to vlastne ideme , niekto sa nevedel na čas obliecť , na čas vyraziť , niekto sa nebol schopný sám pobaliť …dá sa toho vymenovať dosť …za posledných cca 8 rokov som cestoval s niekym asi 4-5 krát a cestujem dosť . O výhodách a nevýhodách sólo cestovania toho viem akurát dosť ..úraz v Mexiku , úpaly na Jamajke v Guatemale , v Brazílii a to sa neopalujem , 13.2. v Bangkoku etc ., síce som dosť sociálny typ , ale potrebujem aj ja svoju samotu …..vzťahy sa mi detto nejako rozpadli , posledný už stagnoval dlho …cca pred mesiacom sa skončil ,..6 rokov je 6 rokov , decko už nie som 55 ročný, ustáliť sa neviem , cestovanie ma jednak baví , ale zároveň aj unikám , pričom dobre viem , že sám pred sebou neuniknem a všade si beriem svoje problémy so sebou …doma dlho nevydržím , pracovať už nemusím 16 rokov , žijem z prenájmov a našťastie už sú také , že s nimi nemám problémy …na digitálneho nomáda som starý a lenivý a nebaví ma odpovedať na debilné otázky …aké tam je počasie v apríli , aká batožina, ceny etc , ľudia sú leniví , neochotní si niečo sami vygúgliť , všetko chcú mať podané do ruky , najradšej by boli keby im človek aj spraví itinerár , zabukuje letenky , zabezpečí presuny , lístky na nočné vlaky , autobusy ..Ďalej ma to nepustí nepustí ..tak ďakujem za blogy . Videného mám 95 krajín , 4 krát hlbokú trombózu v nohe , ale cestujem…Drž sa . Ahoj
Reply
Romilikes
| #
..nuž takto, všetci robíme chyby a v láske sa správame menej ostražito a rozumne, ako by to bolo keby sme nad vecou, ale na druhej strane si myslím, že každý si nájde svoju polovičku a zvyčajne, keď to najmenej čaká, potom je to uý iba o veľkej dávke pochopenia a odpúšťania..držím palce Alex
Reply
Crazy Sexy Fun Traveler
| #
Pekne si to zhrnula :) Dakujem Romi ;)
Reply
Jana
| #
No teda, ty si si toho vo vzťahoch užila :( Pozitívne je, že teraz vieš, aký vzťah nechceš. Ja som sa tiež poučila na vlastných chybách a asi najdoležitejšie, čo som si uvedomila je, že komunikácia je skutočne základ (otrepané, viem, ale je to tak). Aj keď vedieť vykomunikovať problémy nie je vždy ľahké…
Reply
Crazy Sexy Fun Traveler
| #
Dakujem Janka. Ano komunikacia je neskutocne dolezita vo vztahoch a nie je lahke vyjadrit svoje pocity a nazory ale aspon snazit by sme sa mali :)
Reply
Vegan Petra
| #
uf.. tak tento článok som prelúskala celý. A pri čítaní sa mi vynárali mnohé spomienky na bývalé vzťahy. Kiež by som mala tvoju schopnosť zabúdania. Kedysi mi trvalo hrozne dlho preniesť sa cez nejakého chlapa aj keď som vedela, že s ním byť nechcem a že ten daný vzťah nebol pre mňa(ani pre neho) správny. Mala som aj dlhoročný vzťah, v ktorom som sa hádala a kričala a bol zo mňa človek ktorého som vôbec nepoznala a nechcela som aby ma vzťah v zlom menil. Každopádne zo všetkého sa človek dostane ak si to v sebe dokáže ukončiť. Ale je to makačka. No hlavné je sa vždy poučiť a posunúť. Super článok. Kľudne viac takýchto :)
Reply
Crazy Sexy Fun Traveler
| #
Diky moc Peti. Je to tak, hlavne je sa poucit a snazit sa zmenit co sa da. Na sebe samozrejme :)
Reply