Aka je bezpecnost v Albansku
V tomto clanku by som chcela zhrnut moje osobne pribehy z Albanska, kde som stravila 16 dni sama. Aka je bezpecnost v Albansku? Da sa tam normalne cestovat? To sa iste pytate viaceri, nielen moja mama, ked som tam isla :) Skusim vam na zaklade mojej osobnej skusenosti priblizit viac z reality v krajine.
Bezpecnost v Albansku
Uprimne, ani presne neviem, ktore konkretne udalosti z albanskej historie v nas Slovakoch a Cechoch vytvorili dojem, ze Albansko je nebezpecna krajina. Ale bohuzial si to vela ludi u nas, a asi aj vacsina, doteraz mysli.
Mozno sa vela nasincov nazdava, ze Albanci ako narod su nebezpecni kvoli tomu, ze sme nieco v 90-tych rokoch zapoculi o albanskej mafii, ktora sa vraj spajala aj s drogami na Slovensku.
A pravdepodobne to suvisi aj s prisnym komunizmom, socializmom a marxizmom v Albansku v 20. storoci, tisickami postavenych vojenskych bunkrov po celom state, niektorymi miestnymi obyvatelmi “tmavsej pleti“, alebo jednoducho tym, ze z Europy ide asi o zatial najmenej prebadanu krajinu, a tak ludia hned automaticky veria tomu, ze to tam nie je bezpecne.
Albansko Shkoder centrum
Kde vznikli predsudky o Albansku, ze ide o nebezpecnu krajinu?
Sama netusim odkial sa toto presvedcenie presne vzalo. Asi to bude mixom viacerych udalosti…
Aj mne niektori vraveli, alebo sa ma to aspon pytali, ked som tam isla… “A je to tam vobec bezpecne pre teba samu zenu?“
Viaceri ludia v dochodkovom veku, s ktorymi som sa o tejto teme bavila, mi potvrdili, ze konkretne ich nazor o bezpecnosti v Albansku zavisi hlavne od prisneho komunizmu v krajine od roku 1944 do 1985, kedy tam vladol diktator Enver Hoxha (cita a po slovensky sa to aj pise ako “Hodža“). Vtedy bolo Albansko velmi izolovane a vela sa o nom nevedelo, ani sa tam nedalo lahko/vobec cestovat.
Ale ked ide o ludi v mojom veku (30 az 40-rocni), alebo o este mladsiu generaciu, tak velmi nechapem, preco si stale myslime, ze Albansko je NEbezpecne a nemalo by sa tam cestovat.
Od cca 90-tych rokov sa uz vlada aj cely pristup v Albansku meni. Uz dobrych 30 rokov sa tam snazia, aby veci fungovali inak ako v minulosti. Posledne roky sa Albansko naozaj stara o to, aby to tam bolo pre turistov bezpecne. Hoci je pravda, ze v samotnom turizme, organizacii a doprave este maju co dobiehat.
Tym chcem povedat len jedno… mat po tolkych rokoch stale predsudky len na zaklade davnejsej minulosti mi nepride velmi vhodne.
Ved cestovanie je aj o tom, aby sme burali nase zastarale nazory a predsudky ci vzorce, ktore sme prebrali z minulosti. Lebo svet okolo nas sa meni a vyvija a to, co si myslime, by sa malo tiez…
Ano, samozrejme, nesmieme uplne zabudat na to, ze aj v sucasnom Albansku sa obcas deju veci, ktore by sa “nemali“. Nejake negativne pribehy, ktore som pocula, boli prevazne z oblasti hor na severovychode krajiny, blizko hranice s Kosovom, ci z oblasti, kde prevladaju moslimovia.
Ale na zaklade niekolkych neprijemnych udalosti nemozeme hodnotit negativne celu krajinu.
mesita v meste Shkoder
Je teda Albansko bezpecne alebo nie?
Kto ma sleduje dlhsiu dobu, tak uz zistil, ze niekedy cestujem aj do destinacii, ktore inym nepridu 100% bezpecne. Ci uz Palestina, niektore oblasti Izraelu, Mexika, Kostariky, Egypt mimo rezortov sama zena, teraz Albansko…
Ale ide o to, ze ja som sa uz za vsetky tie roky cestovania naucila NEverit vsetkemu, co pocujes v spravach a hlavnych mediach, lebo to ani zdaleka nema s realitou daneho statu vela spolocneho. Nieco malo mozno ano, ale to neznamena, ze cely stat je nebezpecny a nemas tam ist len preto, ze v spravach vraveli, ze sa tam na jednom mieste stala jedna negativna vec.
Ja sa vzdy riadim svojim vnutornym hlasom. A pocuvam aj to, ked mi niekto scestovany, alebo miestny povie, ze konkretne do tej casti mesta, alebo hor nemam ist v danu dobu, tak tam vtedy nejdem.
Tentokrat som vedela od mnozstva ludi, ktori Albansko uz poznaju osobne, a aj od dalsich priamo zo susedneho statu Cierna Hora, ze Albansko mozem navstivit bez problemov aj ako solo cestovatelka.
Pocas mesacnej navstevy Ciernej Hory som si povedala, ze ked som uz tam, mam konecne najlepsi dovod na cestovanie aj do susedneho Albanska. Opakovala som si pozitivnu afirmaciu, ze pocas mojho celeho pobytu v Albansku stretavam iba dobrych ludi. A tak sa aj stalo :)
V Albansku som bola od 24.10. do 9.11.2022.
Aj z hladiska casovej tiesne, aj kvoli ochladzujucemu sa pocasiu (nemala som so sebou oblecenie na vacsiu zimu, ani uz ziadne miesto navyse v kufri), aj vdaka odporucaniam som si vybrala na moju prvu navstevu Albanska miesta na severozapade pri hranici s Ciernou Horou, a k tomu aj hlavne mesto v strede krajiny, odkial som potom postupovala busom do Skopje v Severnom Macedonsku.
v uliciach Shkodra
Pocas mojho pobytu v Albansku som navstivila iba nasledujuce miesta:
- Shkoder – mesto (prisla som tam autobusom z Ciernej Hory z mesta Ulcinj). Mesto ma viac mien: aj Skadar alebo Shkodra
- Shiroke – dedinka 7 km od Shkoder na pobrezi Skadarskeho jazera
- Mesi most – najvacsi a najlepsie zachovaly osmansky most v Albansku 8 km od mesta Shkoder
- Velipoje – dedinka s plazou na pobrezi Jadranskeho mora cca 30 km od Shkoder
- Tirana – hlavne mesto cca v strede statu, asi 2,5 hod busom od Shkoder
Povedat vseobecne, ze Albansko je 100% bezpecna krajina na cestovanie, sa samozrejme neda. Ale podla mna sa to neda o ziadnom state celkovo, lebo vsade ta mozu okradnut alebo sa tam moze nieco stat. Vzdy to zavisi od samotnych ludi, s ktorymi sa stretnes.
Ale myslim si, ze mozem povedat, ze Albansko je ovela bezpecnejsie, ako si to vacsina ludi mysli. Tento nas predsudok, ze bezpecnost v Albansku nie je dostatocna, je podla mna uz nejaku dobu nepravdivy.
Rada by som spomenula 2 moje skusenosti, ktore povedia viac o tom ci Albansko je bezpecne alebo nie.
na ulici v Shkoder
Autostop zo Shiroke do Shkoder
Moj druhy den v Albansku som sa vybrala peso z mesta Shkoder okolo rieky az ku Skadarskemu jazeru do dedinky Shiroke. Akurat bol vtedy spln, skoro nic som nespala uz asi 3 noci za sebou, ale aj napriek tomu som sa rozhodla mat aspon nejaky pohyb.
V Shiroke bolo uzasne, vyslo mi krasne pocasie, aj som sa opalovala, schladila v jazere, a presla peso az za dedinu. Ale cestou naspat mi uz dosla pitna voda, a bola som riadne unavena. Vobec som nemala chut ist peso dalsiu hodinu a pol.
Na rovinu hovorim, ze mne je vzdy neprijemne stopovat. Nie preto, ze by som sa bala, ale celkovo mam z toho divny pocit len tak stat pri ceste so zdvihnutym palcom.
Tak som sa cestou naspat zo Shiroke do Shkodra vybrala zase peso. Ale obcas som sa obzrela za autami dufajuc, ze by sa nejake mohlo zlutovat a len tak mi samo zastavit.
Dokonca som sa smiala na tom, ze stopovat normalne nechcem, ale aj tak verim, ze mi nejake auto zastavi. Nedavalo to fakt zmysel, ale zacala som si opakovat, ze “som sa zadarmo a v bezpeci odviezla naspat do centra Shkoder.“
Asi po 10 minutach chodze po chodniku vyslo zo zakruty z kopca dost stare male auto. Akurat som prechadzala okolo, ked som si vsimla, ze starsi sofer auta stiahol okienko a nieco na mna zakrical. Nerozumela som mu samozrejme albansky ani slovo, tak som sa len opytala “English?“ (anglicky?). Ukazal na jeho spolusediaceho mladsieho chalana, ktory na mna vykrikol z auta cez cestu ci idem smerom do Shkodra a chcem zviezt.
tam pri rieke mi zastavili
autostop zo Shiroke
Sice auto vyzeralo, ze 6 km cestu az do Shkodra snad ani nezvladne, dnu bol neskutocny bordel a vzadu naskladane drevo, ale aj tak som mala z nich obidvoch vysmiatych dobry pocit. Naskocila som a dalej si opakovala svoju pozitivnu afirmaciu, ze ma bezpecne doviezli do centra Shkoder.
Cesta autom bola fakt zabava. Sivovlasy sofer nevedel anglicky ani ceknut, ale hovoril plynule taliansky, tak mi stale opakoval aka som sympaticka, pekna a dobre naladena. To malo som mu rozumela taliansky. Chalan vedla neho sa ma pytal na kadeco anglicky, tak aspon s nim sme mohli mat zmysluplnu konverzaciu.
Isli sme asi 30-tkou, co by moja mama urcite ocenila. Nevadilo mi to; stale to bolo rychlejsie ako peso :D
Vysvitlo, ze sofer bol spisovatel, napisal viacero knih prevazne o historii Albanska, a za niektore dostal aj ocenenia od prezidenta. A chalan vedla neho bol casnik v billiardovom bare asi 3 minuty peso od bytu, ktory som si prenajimala (ja som im samozrejme nepovedala, kde presne byvam).
Vela sme sa nasmiali a este ma cestou zobrali pozriet ako oni dvaja byvaju a dozvediet sa nieco viac o zivote miestnych. Mlady chalan sa smial, ze sa nemam zlaknut spisovatelovho domu, lebo je to take smetisko. Ze je bordelar, nezalezi mu na tom, kde byva, ale ze okrem toho je inteligentny a v pisani sa mu vzdy darilo.
Spisovatelov dom bol sice v lepsej okrajovej stvrti mesta, kde boli prevazne vily s peknymi zahradami, ale v jeho dome naozaj vyzeralo ako po bombe. Neporiadok bol uplne vsade, ale aspon som si pozrela jeho zbierku knih, dal mi granatove jablka a mala som jedinecny zazitok s miestnymi ludmi.
Voda mu v dome prave vtedy netiekla, okolo sa premavali macky a von pri dome vyrabal tradicnu alkoholicku specialitu z hrozna = rakia. Nuz, uprimne poviem, ze mi asi 20-minutova navsteva stacila. Nemala som ani na sekundu pocit nebezpecenstva, prave naopak, obaja boli stale velmi mili.
pri spisovatelovom dome
Albanci ktorcyh som si stopla do Shkodra
pri spisovatelovom dome
Ale mlady casnik zacal fajcit priamo v obyvacke a pytal sa ci si dam tiez marisku, a dedko spisovatel von nieco robil so sudmi rakie, a uz len z tych vyparov sa mi dvihal zaludok (nepila som ziaden alkohol od 1.1.2009).
Nastastie, casnik na mna zavelil, ze pokial sa s nim chcem zviezt do centra, o 15 minut ma byt v praci, tak odchadzame. Bolo cca 14:50 poobede. Rozlucila som sa so spisovatelom, este mi chcel venovat na pamiatku jeho knihu, ktora vyhrala to hlavne ocenenie od prezidenta, ale musela som odmietnut so slovami, ze aj tak albansky neviem ani slovo, a nemam bohuzial uz ziadne volne miesto v kufri.
Vybrali sme sa peso asi 2 minuty do maleho zlteho domu, ktory vlastnila casnikova mama, a kde on prave byval. Cakala som von a sledovala ako im tam rastu mandarinky, kym sa on dnu prezliekal. Potom ma na jeho skutri odviezol do centra. Ako spravny gentleman mi dal jeho prilbu, lebo “bezpecnost je prvorada“ (safety first). Druhu prilbu sam pre seba nemal.
Pred vstupom do baru, v ktorom pracoval, sme sa rozlucili. Bar som poznala, lebo vecer predtym, co bol moj prvy vecer v meste Shkoder, som isla presne tou ulickou do stareho mesta a vsimla som si nazov baru. Kvoli mojej bezpecnosti som sa vybrala od baru druhou stranou a obisla som cely blok, a az tak som zabocila do budovy, kde som byvala.
doma u spisovatela
spisovatelova kniha
na zahrade som cakala na casnika kym sa prezliekol
mandarinky na zahrade
Ani jedneho z nich dvoch som uz potom pocas mojho pobytu v Shkoder nestretla.
Moj dalsi pribeh v Albansku suvisi zhodou okolnosti tiez s neplanovanym stopovanim…
Autostop z Velipoje do Shkoder
Medzi plazou Velipoje a mestom Shkoder premavaju iba minibusy/dodavky, a bohuzial nemaju ziaden dopravny poriadok, cize nemas sancu zistit dopredu, kedy minibus ide. Dozvies sa to az na mieste od sofera, kedy cca odchadza, alebo sa caka na naplnenie busu viacerymi ludmi (to vobec nevies, kedy bude), alebo len cakas na ulici, kym nejaky minibus pride alebo prejde okolo.
Ked som sa po 6 dnoch vo Velipoje potrebovala dostat do Tirany cim skor, urobila som z bytu check out, a s kufrom isla peso na hlavnu cestu, kadial premava minibus smerom do mesta Shkoder, kde som mala prestupit na bus do Tirany. Akurat vtedy kropilo a silno fukalo.
Proste absolutne neprijemne pocasie na cakanie na boku hlavnej cesty.
Par metrov za mnou stal aj miestny starsi chlap s igelitkou v ruke. Vedela som, ze je Albanec, lebo prehodil par slov s babkou vo vedlajsom dome. Tak si hovorim, ze to je dobre znamenie, asi pojde nejaky minibus, ked tam tiez caka.
cakanie na minibus vo Velipoje
Lenze cakanie na lokalny minibus v Albansku je ako cakanie na Godota…
Po chvili som si vsimla, ze dedko stopoval okoloiduce auta. Tak som zacala rozmyslat, ze ok, pridam sa, a zmenila som afirmaciu v mojej hlave. Namiesto “uz tu je minibus co ma odviezol do Shkodra“ som si opakovala “niekto nam zastavil a zadarmo nas bezpecne odviezol do Shkodra“.
Po 40 minutach statia na chodniku, kedy som sa ja stale neodvazila dvihnut hore palec a stopovat, lebo aj mi bola zima na ruky, aj mi to ako kazde stopovanie prislo divne, minibus stale nechodil. Ani to nevyzeralo, ze v najblizsej dobe pojde. Bola nedela cca 9.30 rano.
Po par minutach som zaregistrovala, ze nejake starsie modre kombi auto zastavilo dedkovi. Hned som nabehla tam aj s kufrom, a pytam sa sofera “Shkoder“? Zakyval mi, ze ano. “Can you take me, too?“ (vezmete ma tiez?) Zase zakyval ano, otvoril mi zadny kufor auta a nalozil tam moj kufor. Este mi aj na zadnej sedacke urobil miesto, lebo tam mal rozne vecicky na opravovanie kadecoho.
Pocas jazdy vysvitlo, ze sofer je tiez na dochodku (ako aj spolujazdec, ktory pri mne stopoval), a byva priamo v Shkoder. Rozumel mi len par slov anglicky, ale vedel plynule taliansky, tak som si precvicovala moju biednu, uz skoro neexistujucu taliancinu.
autostop z Velipoje do Shkoder
Cesta autom bola prijemna, soferoval pomaly a naladu mi zlepsovala spanielska hudba z radia. A k tomu som sa tesila, ze som natrafila na takych 2 milych ludi, usetrila som aj dalsi cas cakanim na minibus, a aj peniaze. Cesta minibusom by stala len smiesnych 200 lek = 1,72 eur, ale predsa.
Po 30 minutach sme dorazili do centra Shkoder, kde ma vysadili na hlavnom namesti. Viackrat som sa podakovala za odvoz, popriali sme si dobry den, a odisla som hladat nejake jedlo, kym prestupim na bus do Tirany.
Aj tato skusenost mi dokazala, ze bezni ludia v Albansku su tiez len ludia… ludia so srdcom, ktori su ochotni pomahat druhym len tak.
vyhlad z auta pri stopovani do Shkoder
Zhrnutie
Ano, mala som na Albancov fakt velke stastie…
Ked sa tak spatne zamyslim, tak jediny moment, kedy som sa necitila 100% bezpecne v Albansku, bolo prvych 10 minut v krajine, ked som vystupila vecer z minibusu v meste Shkoder. Po mesiaci v Ciernej Hore, kde som mala stale pocit bezpecia ako doma, som sa zrazu ocitla na ulici s kufrom a s mobilom v ruke s otvorenou mapou, aby som tak nasla moj byt. Uz svietili poulicne lampy, a ocitla som sa sama medzi rozne vyzerajucimi ludmi na ulici.
Ale to bol len kulturny sok oproti mestu Bar v Ciernej Hore, kde su ludia a zivot dost podobny Slovensku.
Po chvili som sa poobzerala okolo seba a zistila som, ze sa tam nedialo nic nebezpecne, nic podozrive.
Zvysnych celych 16 dni cestovania po Albansku som mala vzdy uplne normalny dobry pocit, ze som v bezpeci.
Nevidela som nikoho, koho by okradli, nahanali alebo nieco podobne. Ani v hlavnom meste nie, co, povedzme si uprimne, v inych velkomestach/hlavnych mestach nie je bezne. Na vela miestach som uz sama videla ako niekoho okradli, bili na ulici, prenasledovali atd. V Albansku nic take ani raz za 16 dni.
Dokonca, ked som sa rozpravala s majitelkou bytu v Shkoder, ktory som si prenajimala, aj ona, aj jej 12-rocna dcera mi potvrdili, ze Albanci nemaju vobec vo zvyku kradnut na ulici a na ulici sa vobec nemusim bat ani ako sama zena.
Podla toho, co som zistila, tak kriminalita v Albansku sa vyhyba turistom a ak sa deje, tak niekde “tajne v podsveti mimo turisticke oblasti“. Posledne roky sa Albansko snazi, aby bolo chapane ako bezpecna krajina, kde zahranicni turisti mozu bez problemov cestovat. Ano, moja osobna skusenost presne taka bola.
Urcite sa do Albanska pojdem pozriet zase aj v buducnosti, tentokrat na albanske Alpy na severe, aj na krasne plaze s tyrkysovym morom na juhu.
Na zaver tohto clanku treba zdoraznit, ze:
urcite VZDY pocuvaj svoju intuiciu a selsky rozum. Davaj si pozor na seba, aj na svoje osobne veci.
TIP: Viac z mojich fotiek z Albanska, konkretne z dedinky a plaze Velipoje, najdes tu.
Tu je video, ktore som natocila na plazi Velipoje pocas zapadu slnka. Viac z mojich ciest aj z jogy najdes na mojom Instagrame ;)
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Bol si uz v Albansku? Co si myslis o tejto teme bezpecnost v Albansku? Je podla teba Albansko bezpecne alebo nie?
Ake je Albansko naozaj - Crazy sexy fun traveler - cestovateľský blog o dobrodružstvách a wellness
| #
[…] 1: Ak ta zaujima Albansko, urcite si precitaj aj moj dalsi clanok o tom aka je bezpecnost v Albansku. V clanku som popisala i nejake moje osobne skusenosti a co sa mi v Albansku […]
Reply