Pribehy z ciest: Ako ma okradli v Mexiku

Bola nedela, 22. maja 2011. Pamatam si to ako keby to bolo este len vcera. Nie preto, ze by to bol taky pozitivny den, ale niecim bol iny, a tym padom tiez zapamatatelny. Okradli ma v Mexiku.

Ale podme pekne po poriadku…

Ked som isla na zaciatku marca sama do Mexika na 3 mesiace, viac ludi mi vravelo, ze som sa zblaznila.

Preco prave do Mexika? Preco som si nemohla vybrat inu krajinu? Hovorili mi, ze ma tam zabiju alebo v tom “lepsom“ pripade, znasilnia ci zbiju. Lebo v spravach ukazuju Mexiko ako nebezpecnu krajinu, kde ublizuju turistom. Vsade su same drogy, gangy a mafiani, ktori sa s tebou hrat nebudu, ale pojdu rovno na vec.

Lenze ja spravy nepozeram a neverim mediam. Az prilis dobre viem ako media funguju. Ako si vyberu tu jednu zlu situaciu, o ktorej hovoria, ale zabudnu spomenut tych 10 dobrych. Lebo strach predava. Tak som sa do Mexika vybrala aj napriek vsetkych neprijemnym spravam.

Mexiko bolo pre mna vzdy vysnivanou krajinou. Dokonca este predtym ako som ho v roku 2011 navstivila prvykrat.

Nuz, chvalabohu som 2,5 mesiacov nemala ziaden problem cestovat sama po Mexiku. Bol to moj prvy velky solo vylet na inom kontinente mimo Europu. Slzy v ociach som mala skoro kazdy den. Ale od stastia, ze si plnim ten najvacsi sen a konecne spoznavam moje milovane Mexiko na vlastnej kozi.

Cakali ma este posledne dva tyzdne na polostrove Yucatan a potom postupne presuvanie sa naspat do stredneho Mexika, najprv do Puebly a nakoniec do Mexico City, odkial som mala letiet naspat do Europy. 

Vedel si, ze Mexiko sa podobne ako USA sklada z viacerych statov? Oficialny nazov krajiny je Spojene staty mexicke. Kedysi to bolo spolu 31 statov a k tomu hlavne mesto Mexico City ako osobitna nezavisla federalna oblast. Ale od roku 2016 sa uz aj hlavne mesto Mexika povazuje za samostatny stat, takze v sucasnosti 32 statov tvori Spojene staty mexicke.

na plazi v Playa del Carmen

Kde som bola, ked ma okradli v Mexiku

Bola som prave v Playa del Carmen v state Quintana Roo a par dni som byvala u kamarata Mexicana. Sice som mala vybavene ubytovanie v jednom hosteli, ale kvoli hluku sa tam nedalo dobre spat. Tak som sa premiestnila ku kamaratovi, ktory byval v dome dalej od centra Playa del Carmen. Pracoval ako zubar, a tak bolo cele prizemie jeho domu stomatologickou ordinaciou. Druhe poschodie bolo prisposobene samotnemu byvaniu. Tam hore som mala izbu aj ja. 

Kedze sa v danej dobe ako zubar nevedel uplne uzivit, pomahal aj jednemu hotelu s marketingom. Ako som spominala uz na zaciatku clanku, bola prave nedela a kamarat mal nejake stretnutie s dalsimi pracovnikmi hotela. Ked si dobre pamatam, jeden z nich oslavoval narodeniny.

Malo ist o kratku oslavu, tak som povodne chcela ostat v dome a pisat clanok na blog, kym sa kamarat nevrati. Ale nejake vnutorne nutkanie mi hovorilo, ze mam ist medzitym do Cancunu. Nedavalo mi zmysel preco sa hodinu trepat do Cancunu a potom hodinu naspat, ked do troch hodin by sa kamos vratil a isli by sme spolu oddychovat na plaz. Ved bola nedela a to znamenalo relax. Ale intuicia mi hovorila opak. 

“Chod von. Chod von. Chod do Cancunu.“ opakoval mi hlas v hlave. Ano, sem-tam pocujem hlasy :D

Tak som napisala kamaratom v Cancune ci ich mozem prist pozriet. Styria kamarati, fakt pekni mladi chalani, na ktorych sa je radost pozerat, byvali spolu v jednom dome. Traja z nich v nedelu nepracovali a boli prave doma. Najprv som chcela ist na chvilu na plaz schladit sa, potom k nim domov pozriet film, a neskor skocit do obchodneho domu kupit si externy hard disk.

Kedze navsteva Mexika bola moja prva dlha cesta do zahranicia, nejak som vtedy este nechapala, ze by som si mala kopirovat fotky a videa okrem pocitaca aj niekde inde. Pre istotu. A pravidelne, idealne po kazdom dni fotenia. Napadlo mi to urobit prvykrat az po 2,5 mesiacoch cestovania po Mexiku. Dovtedy som mala pocit, ze stacilo mat fotky na SD kartach a aj v pocitaci.

Kedze som chcela ist kupit ten hard disk, vzala som so sebou aj kreditku. A nieco mi vravelo, ze mam schmatnut aj fotoaparat, hoci som nemala vobec v plane v ten den nieco fotit. Najprv som mala v ruke aj notebook, ze ho vezmem so sebou, ale nakoniec som ho polozila naspat, aby som ho nebrala na horucavu na plaz. Vsetko ostatne, vratane mojich dokumentov som nechala v kufri v mojej izbe v kamaratovom dome.

S kamosom sme nastupili spolu do jeho auta. Kamos ma cestou na jeho stretnutie vzal k minibusu, ktory ma odviezol do Cancunu.

plaz v Playa del Carmen, na ktoru sme mali ist oddychovat po kamosovom stretnuti

Po hodine cesty som bola rada, ze sme sa dohodli namiesto plaze ist ku kamosom domov. Von bolo strasne horuco. Najprv sme pokecali co nove, a potom chalani zapli nejaky film. Ale mala som divny pocit a na film som sa nedokazala sustredit. Vlastne si teraz vobec neviem spomenut o com ten film bol, ani ako sa volal. Lezala som na gauci s nohami na stole, ked mi v tom dosla sms. Kamos z Playa del Carmen mi napisal, ze mu vykradli dom a mam nasadnut na najblizsi minibus naspat do Playa del Carmen.  

Hoci som vobec netusila ci ukradli aj moje veci, celu cestu som sa triasla a slzy sa mi tisli do oci. Islo mi hlavne o cestovny pas a pocitac. O dva tyzdne som mala letiet do Spanielska na jednu akciu s hercami z Vampire Diaries (Upirske denniky) a potom domov. V danej situacii som vobec nevedela ci to bude mozne. Bala som sa co budem robit, ked mi ukradli pas.

Co mi ukradli

Ked som vkrocila do kamaratovho domu, nevedela som, kde sa mam pozerat skor. Videl si uz nejaky romanticky film, kde sa dvaja ludia na seba vrhnu, cestou do postele zo seba strhavaju oblecenie a hadzu ho vsade okolo? Tak nejak to vyzeralo aj tam v dome u kamosa. Vsade bolo oblecenie, ale iba moje. Lupeznici vyhadzali cely moj kufor po podlahe v celom dome.

Najprv sme nevedeli najst ziadne moje doklady, ani druhu kreditnu kartu, ktore som nechala v kufri.

Hned som si vsimla, ze mi zmizol notebook, peniaze v hotovosti (200 eur a nejake mexicke pesos), ktore som mala v kufri, aj vsetky nabijacky a kable (od notebooku, mobilu, pocitaca aj fotaku). A takisto boli prec aj vsetky SD karty, ktore som nechala vo vrecusku v tasticke od notebooku, lebo ukradli cely notebook aj s tastickou.

Mala som fakt nervy, lebo notebook som si kupila iba pred 5 mesiacmi. Bol maly, velmi zensky, taky bielo-ruzovy a bateria v nom vydrzala 6 az 8 hodin. Samozrejme neslo iba o samotny notebook ako materialnu vec, a kolko eur ma stal. Mala som v nom vsetky fotky a videa z 2,5 mesiacov cestovania po Mexiku! Bohuzial mi az vtedy doslo, ake je dolezite vsetky fotky si zalohovat. Keby som isla kupit ten externy hard disk aspon o 1 den skor, dobre by som urobila. Teraz uz bolo neskoro. Fotky boli prec.

Dalsou mojou chybou bolo, ze som v notebooku v poznamkach mala napisanych cca 70 clankov o mojich cestach po Mexiku. Pisala som si poznamky z vyletov vacsinou v autobuse, ked som cestovala z jedneho miesta na druhe. Potom som postupne tie poznamky upravovala a po jednom clanku publikovala na blogu.

Za 2,5 mesiacov v Mexiku sa mi podarilo vybavit vela vyletov aj hotelov v ramci spoluprace a mala som o nich napisat clanky na blogu. Niektore som uz publikovala priamo pocas toho ako som bola v Mexiku, ale vacsina ostatnych mala ist na blog postupne dalsie tyzdne. 

Bohuzial mojou vinou som prisla nielen o fotky, ale aj o poznamky, kde som mala napisane vsetky detaily o vyletoch; nazvy a mena, fakty, kde sme sa ako dostali, atd co malo ist do clankov.

Opakujem, bolo to este v roku 2011. Teraz si uz pisem poznamky, z ktorych budu potom clanky na blogu, najprv do Evernote a viem sa k nim dostat z hocijakeho mobilu, tabletu ci pocitaca. Vtedy som o niecom takom netusila, a tak s0m si este staromodne pisala clanky najprv do poznamkoveho bloku v pocitaci. A az potom, ked som mala pripojenie na internet, som vzdy jeden clanok upravila do finalnej verzie uz priamo vo WordPress, pridala fotky a publikovala na blogu ako novy clanok. Ale ostatne clanky cakali zatial vzdy v poznamkach v pocitaci.

Neviem ci si dokazes predstavit, aka som bola nastvana, ze som prisla o vsetky fotky a clanky. Ludia z hotelov a cestovnych agentur cakali, ze splnim moju stranu dohody a napisem o vyletoch clanky. Vobec som nevedela, co v takej situacii robit. Vylet v Mexiku bol moj prvy, kedy som si vdaka tomuto blogu vybavila rozne spoluprace. A hned taky obrovsky problem. Z pracovneho hladiska som sa citila strasne zle, ked mi ukradli notebook. Som typ cloveka, ktory sa vzdy snazi dodrzat slovo. 

Po pociatocnom soku sme pozbierali vsetky moje veci po dome a dali ich na jedno miesto. Nasla som medzi nimi aj pas, aj druhu kreditku a dalsie moje doklady. Ziadne doklady mi nakoniec neukradli. To bola prva dobra sprava. 

Ale rozrezali mi cely kufor na viac casti. Asi hladali ci som mala ukryte dalsie peniaze niekde vo vnutri kufra. Vsetku hotovost, ktoru som v kufri mala, mi ukradli. Stvalo ma tiez, ze mi znicili aj samotny kufor. Kupila som ho totiz iba tyzden predtym, lebo ten stary uz bol rozbity. Teraz som potrebovala kupit dalsi kufor. Zase.

Aj kamosovi ukradli TV, dalsiu elektroniku, a takisto hotovost, ktoru mal doma.

Nebolo to prvykrat co kamosovi vykradli dom. Predtym mu vzdy ukradli rozne stomatologicke pristroje. Preto si dal na okna mreze. Teraz sa zlodeji vynasli a vlupili sa mu do domu inym sposobom. V zadnej casti domu vylomili dvere a urobili do steny diery, ktorymi vliezli a aj vyniesli vsetky veci, ktore nam obom ukradli.

Pripadala som si ako vo filme. V horore. Fakt dokazali zlodeji urobit diery do steny a vykradnut dom prave vtedy, ked som bola na navsteve aj ja? Museli mi zbabrat posledne 2 tyzdne pobytu v Mexiku? Museli vsetkym ukazat, ze Mexiko naozaj nie je bezpecna krajina na cestovanie, ani na zivot? 

Samozrejme, ze sme kradez nahlasili na policii, kde sme stravili pol dna. Potom nas tam zavolali zase, a presedela som unavena a nervozna na policii nakoniec aj skoro celu noc. Vyhlasili sme, ze dam financnu odmenu tomu, kto mi najde a vrati notebook (islo mi o fotky a clanky). Vytlacili sme aj viacero papierov s prosbou a navrhom na odmenu; a nalepili ich na dom, na auto, a po okoli Playa del Carmen. 

urobili diery do steny

Co sa stalo po kradezi…

Nic sa nekonalo. Nikto mi moj notebook nedoniesol naspat. 

Policajti nikdy nezistili, kto nas vykradol.

Par dni som bola dost zufala a nedokazala som si uzivat ani slnko, ani more. 

Az neskor som sa zamyslela nad tym, co by sa stalo, keby som nepocuvla intuiciu, nesla do Cancunu a ostala v dome?

Co keby sa do domu vlupali aj tak, necakali by ma tam, a fyzicky by mi ublizili?

Mohlo to dopadnut ovela horsie.

Akonahle mi napadla tato myslienka, zacala som sa na celu situaciu pozerat inak. Hladala som v nej to pozitivne. 

Som vdacna za to, ze som pocas kradeze bola prec a nic sa mi nestalo. Som vdacna za to, ze som zdrava a ziva a ukradli mi “len“ materialne veci, peniaze, fotky a clanky. 

Ostatne nezabudnutelne zazitky z 3 mesiacov cestovania po Mexiku mi vsak nikto nevezme. Mam ich zaryte hlboko v srdci, aj v pamati. 

Podarilo sa mi zohnat aspon niekolko fotiek z mojho vyletu po Mexiku. Ludia, s ktorymi sme sa stretli, mi poslali ich fotky. Vacsinou vsak dost nekvalitne, fotene iba mobilom.

Niektore clanky o Mexiku som dokazala napisat na blog, lebo som si este pamatala informacie, a aspon nejake fotky mi poslali moji znami. Ostatnym hotelom a cestovnym agenturam som vysvetlila situaciu, a pokial oni nemali fotky, ktore som mohla pouzit do clankov, tak som sa im ospravedlnila, ze nemozem dodrzat slovo. Som rada, ze vacsina z nich ma pozitivne prekvapila a boli vdacni, ze som v poriadku. Vobec neriesili to, ze clanok na blogu nebude. Naopak boli radi, ze sme sa zoznamili osobne a dala som im nejake napady ako vylepsit ich sluzby do buducna.

To, ze ma okradli v Mexiku v roku 2011, bola jedina “negativna“ situacia, ktora sa mi tam stala za 3 mesiace solo cestovania. Odvtedy som sa do Mexika vratila este trikrat.

 

Stale je Mexiko mojou najoblubenejsou krajinou na svete.

Po navrate z Mexika na Slovensko som este niekolko mesiacov riesila s poistovnou, aby mi vratili aspon nejake peniaze za kradez. Podarilo sa mi ziskat naspat asi 1/4 toho, o co som realne prisla. Lepsie ako nic, ale dost nefer. Ale poznate poistovne…

takto som sa tesila na plazi, ked mi doslo, ze ja som v poriadku a to je hlavne

POUCENIE: 

Pocuvam svoju intuiciu a robim to, co mi radi, hoci sa mi to nezda logicke.

Pokial nejde o zivot, nejde o nic.

Materialne veci NIE su dolezite.

Zalohujem si fotky a videa na externy hard disk, aby som ich mala aspon na dvoch miestach.

Mohlo by sa ti páčiť aj

Pribehy z ciest: s Mayom v Mexiku

Preco som 6 tyzdnov v Bacalar v Mexiku

Pribehy z ciest: Co ma naucili Lacandonski Indiani

Preco Mexiko v lete NIE je dobry napad

Moj prvy mesiac v Mexiku 2022

Vyhody a nevyhody Tulum v Mexiku

Publikované v cestovanie, Mexiko, osobné, Severná Amerika, solo cestovanie Tagy: Mexiko, pribehy, Severna Amerika