Pribehy z ciest: Nahodne stretnutie vo svete
Niekedy sa nestacim divit aky je svet maly. Uz sa ti niekedy stalo, ze si stretol toho isteho cloveka na viacerych miestach bez toho, aby ste to tak dopredu naplanovali? Mne teda ano a zakazdym, ked sa to stane, je to sok. Ale su nahodne stretnutia fakt nahodne?
Ja zastavam nazor, ze NIC v zivote NIE je nahoda. Prave naopak. Vsetko sa deje z nejakeho dovodu. Len casto ten dovod nevidime prave pocas samotnej situacie, ale az o niekolko tyzdnov, mesiacov ci dokonca rokov neskor.
Nahodne stretnutie vo Vietname
Na uvod spomeniem, ze:
Ked ide o zahranicnych travel blogerov, je bezne, ze sa vidime v roznych destinaciach.
Casto si naplanujeme navstivit rovnake destinacie v ten isty cas a potom si uvedomime, ze sme sa uz videli viackrat a vzdy v inom state. Tak to bolo naposledy aj s kamaratkou Dianou z Talianska, s ktorou sme sa zoznamili pred par rokmi vo Finsku na jednom vylete pre blogerov. Potom sme sa stretli v Londyne, Rumunsku, Indii a naposledy sme spolu stravili den spoznavanim Hociminovho mesta vo Vietname v roku 2020. V podstate sme sa za niekolko rokov videli s Dianou 5-krat a zakazdym v inom state. No nie je to uzasne?
S blogermi je jednoduchsie stretavat sa v roznych destinaciach, ci uz na konferenciach alebo pracovnych vyletoch pre blogerov (v anglictine sa tieto vylety volaju FAM trips alebo press trips). S Dianou sme sa styrikrat z nasich 5 meetingov videli na akciach, ktore boli zorganizovane prave pre travel blogerov, takze bola urcita sanca, ze tam bude aj ona, aj ja.
Len ten Vietnam sme si naplanovali same a nebolo to sucastou ziadneho vyletu pre blogerov. Jednoducho sme obidve cestovali po Vietname v tu istu dobu, a ked sme to zaregistrovali na Instagrame, tak sme si napisali, aky mame plan. Az ked sme si porovnali naplanovane destinacie, uvedomili sme si, ze sa nam prekryva 1 az 2 dni na tom istom mieste.
Diana dovtedy cestovala viac po severnej casti Vietnamu, ja po juhu, ale na jeden den sme sa mohli vidiet v Hociminovom meste (byvaly Saigon). Bol to skvely pocit vidiet niekoho, koho poznam, a kto chape moj zivotny styl, lebo zije podobne. A o to lepsie som sa citila, ze sa nam to podarilo v moj uplne posledny den vo Vietname, pred mojim odletom naspat domov.
s Dianou v Hociminovom meste
Nahodne stretnutie na Sri Lanke
Pred Dianou sa mi stala velmi zaujimava vec na Sri Lanke na konci roka 2019. Opalovala som sa na plazi Mirissa na juhu Sri Lanky a zacinalo uz byt naozaj dusno, tak som si zbalila veci, ze sa este na chvilu prejdem po plazi a potom pojdem na obed do bungalowu oddychnut si, kym sa von trosku ochladi.
Cestou po plazi zrazu pocujem, ako niekto krici “Alex, Alex!“ V zahranici, a aj pracovne ma totiz vacsina znamych vola Alex a nie Saska ako doma. Sice som si myslela, ze urcite kricia na niekoho ineho, lebo som bola v Mirisse sama, ale predsa som dvihla hlavu.
Tam na mna mavala Susana, blogerka z Portugalska, s ktorou sme sa v minulosti stretli v Indii a Rumunsku.
Susana bola s dalsou kamaratkou v Mirisse, ale uz o 2 hodiny odchadzali smerom na letisko. Pred odchodom si este odskocili uzit si posledne okupanie v mori. Aka “nahoda“, ze som prave vtedy isla okolo, hoci za beznych okolnosti by som uz bud lezala v tieni pod palmou na druhej strane plaze, alebo uz jedla brunch v mojom bungalowe. Okolo obeda som sa v ine dni nechodila prechadzat po plazi, ale chranila som sa v tieni. V ten den som vsak mala nutkanie ist sa prejst. Asi to bol hlas mojej intuicie. A som vdacna za to, ze ma presne v tom momente zbadala Susana.
Dobre sme sa pobavili na tom ako sme sa dokazali spoznat v malej dedinke na plazi medzi desiatkami turistov.
Doteraz netusim ako ma Susana spoznala. Mala som slnecne okuliare a siltovku, a okolo plaviek sarong. V podstate zo mna nebolo vidiet nic. Ale potesilo ma to rovnako ako aj prve objatie, ktore som dostala po skoro 2 tyzdnoch co som bola na Sri Lanke uz sama (kamos, ktory bol na Sri Lanke so mnou prve dva tyzdne, uz bol v tej dobe naspat doma v Cechach). Na zaver sme sa vystiskali ako stare dobre zname, a potom vysli kazda svojou cestou dalej. Ja kupit mlady kokos cestou do bungalowu, a Susana s kamoskou vyzdvihnut kufor z hotela a na letisko.
so Susanou v Mirisse
Nahodne stretnutie vsade mozne
Bolo to v roku 2014, ked som sa na niekolko dni ubytovala v hosteli v Panama City, hlavnom meste Panamy. To bolo este v tej dobe, kedy som bola ochotna sem-tam zniest aj hostel, hoci sa mi tam spalo velmi zle. V tom konkretnom hosteli, ktoreho meno si uz vobec nepamatam, sme sa po veceroch stretavali s dalsimi cestovatelmi na terase hostela. Niektori tam len vecerali ci hrali spolocenske hry, a ja som pri veceri vacsinou pisala clanky a pracovala na pocitaci. Casto sama a na druhej strane terasy, nech mam aspon nejaky klud na pracu.
Niekolko vecerov za sebou som si tam vsimla skupinku troch chalanov asi v mojom veku. Vdaka ich tazkemu prizvuku som hned vedela, ze su z Argentiny. Sice sa mi kazdy vecer vsetci traja pozdravili, ale len jeden z nich, Jorge, sa za mnou obcas prisiel ku pocitacu na par minut aj porozpravat. O dalsich dvoch som nevedela nic, len to, ze sa jeden volal Matias a meno toho posledneho doteraz ani neviem. S Jorgem a Matiasom sme sa pred ich odchodom pridali na Facebooku ako priatelia, hoci s Matiasom sme dovtedy prehodili tak dve vety.
Asi 2 mesiace potom, som isla s kamaratom Cechom naboso po ceste v mestecku Puerto Viejo v Kostarike. A zrazu sa na mna oproti usmieva nejaka znama tvar. Trochu mi trvalo uvedomit si, odkial sa pozname. Az ked otvoril usta a zacal rozpravat, mi doslo, ze to bol Matias z Argentiny, s ktorym sme sa zoznamili v Paname. Po tomto nahodnom stretnuti sme sa videli este niekolkokrat pocas nasho pobytu v Puerto Viejo. Matias tam chvilu pracoval v bare, tak ked som isla okolo, zastavila som sa za nim pokecat.
Preslo pol roka a ja som si uzivala teplo na ostrove Isla Mujeres v Mexiku. Lezim na lehatku, vyjedam guacamole s nachos a pride mi sprava ci som este na Isla Mujeres. Pisal mi Matias, ze je prave tam a videl moje fotky na Facebooku. Zistili sme, ze prave travil niekolko dni na druhej strane ostrova. Ja som sa mala o dva dni presunut naspat na pevninu. Tak za mnou Matias prisiel hned na druhy den rano a stravili sme cely den na plazi a potom prechadzkou po ostrove. Priznam sa, ten argentinsky prizvuk by som mohla pocuvat donekonecna.
O tri roky neskor, vo februari 2017, sme s mojim otcom cestovali po Thajsku a Malajzii. Prave sme lezali pri bazene na ostrove Koh Tao a jedli stavnate mango. Oco si spomenul, ze sme este nevyzdvihli vodu z recepcie. Tak som sa postavila a prebehla cez cestu na recepciu zobrat ju.
Ked som prechadzala naspat, zastavil pri mne skuter, ktory isiel okolo. Zo skutra sa ozvalo “holaaa Alex“. Neverila som vlastnym ociam, ked na mna z prilby vykukoval Matias. Keby som isla z recepcie hoci len o 3 sekundy neskor, uz by sme sa nestretli. Par minut sme pokecali, obaja v soku z dalsieho nasho nenaplanovaneho stretnutia, a tentokrat este aj na inom kontinente.
Ked som tu prihodu o chvilu rozpravala otcovi, bola som stale vo vytrzeni. Dokonca som mala slzy v ociach a naozaj hrejivy pocit na srdci. Priatelov mam vsade :)
Zvlastne, ako nam niekedy zivot do cesty posuva stale tych istych ludi pocas viacerych rokov a vo viacerych statoch sveta.
S Matiasom som nenasla ani jednu spolocnu fotku, tak pridavam aspon fotku od bazena a z nedalekej plaze na Koh Tao.
Koh Tao plaz
na ceste vedla toho bazena sme sa stretli s Matiasom
V tomto clanku som vybrala iba zopar neplanovanych stretnuti s ludmi, ktori su mi sympaticki, a s ktorymi sa nam podarilo vidiet sa viackrat a v roznych destinaciach. Ked pisem tento clanok, usmievam sa. Svet je naozaj niekedy maly ako gombicka, nemyslis? :)
TIP 1: Tu sa docitas viac o mojom stretnuti s kamaratkou Taliankou a aj o dalsich zaujimavych zazitkoch vo Vietname.
TIP 2: Rozmyslas o navsteve Sri Lanky? Pozri si najprv 23 veci, ktore musis vediet o juznej Sri Lanke, kym sa rozhodnes :)
TIP 3: Pacia sa ti fotky zo zahranicia? Tak si prestuduj moje foto albumy z ciest.
Tebe sa uz tiez podarilo nahodne sa v zahranici stretnut s tvojimi kamaratmi? Podel sa so zazitkami v komentari nizsie :)
