Pribehy z ciest: s Mayom v Mexiku

Ked si cital moj starsi clanok, tak uz vies, ze som stravila skoro 6 tyzdnov v mestecku Bacalar v Mexiku. Prave tam sa mi stalo niekolko zaujimavych veci, ako napriklad tato “nahoda“, ktoru opisem v nasledujucom pribehu. 

V Bacalar som mesiac byvala v malom rodinnom hoteli asi 10 minut od centra, aj od laguny. Kazdy den som sa odtial isla prejst rovnakou cestou smerom k lagune, aby som sa tam okupala. A druhou cestou, tiez stale tou istou, som sa dostala na hlavne namestie a do obchodu.

Ale jedno poobedie som sa rozhodla preskumat peso konecne aj strednu ulicku. Bolo to sice asi o 2 minuty dalej, ale mala som nutkanie vybrat sa tamtou trasou. O 16.30 bolo este stale poriadne horuco.

Hned prvy velky dom na ulici ma zaujal zvlastnou nastennou malbou nahej zeny sediacej v lotosovom sede. Zastavila som sa tam a samozrejme si to odfotila. O par metrov dalej som zazrela tabulu s napisom casa del escritor (spisovatelov dom). Odfotila som si aj ten popis na tabuli, ze si to cele precitam neskor, a pokracovala som v chodzi. Zastavila som sa nedaleko vstupu do domu pri dalsej tabuli. 

mayske pismo na stene v Dome spisovatela

Zoznamenie s Mayom v Mexiku

Vtedy som zacula nejaky hlas, ktory na mna hovoril dobrou anglictinou. Otocila som sa a na obrubniku vedla dveri do domu sedel starsi pan a usmieval sa na mna. Vratila som sa trochu blizsie k nemu, a pustili sme sa do reci.

Vysvitlo, ze jeho meno je Xul, a jeho predchodcovia boli Mayovia. Naozaj mal trochu taku miesanu maysku tvar, ale napriek tomu mi jeho tvar pripomenula mojho dedka, ktory bohuzial zomrel v roku 2019. Mozno aj preto som k Xulovi mala hned od prvej sekundy taky prekvapivo blizky vztah. 

jedina moja fotka s Mayom v Mexiku

Xul je sice Mexican, ale uz niekolko rokov zije striedavo medzi mexickym mesteckom Bacalar a Spanielskom. Ked sedel na obrubniku, cakal na kamarata, ktory ho mal odviezt na letisko v Chetumale a odtial letiet do Spanielska. Kym som s nim cakala, pozval ma dnu do domu spisovatela, ktory on prave v tom obdobi spravoval a pomahal ho obnovit. 

Na stenach vstupnej haly mi Xul vysvetlil mayske obrazkove pismo, a rozne malby, ktore vystihovali spojenie s prirodou, ktore si Mayovia vzdy velmi vazili a stale ta laska pretrvava.

Kto je Xul?

Potom ma vzal do velkej kniznice s tisickami knih. Tam mi doslo preco sa dom vola spisovatelov dom.

Xul je spoluautorom viacerych knih pre deti aj pre dospelych spolu s majitelom tohto domu, ktory byva oproti cez cestu vo svojom hoteli. Preto boli pred domom aj tabule s popisom, lebo majitel je v podstate v meste takou celebritou.

kniznica v Dome spisovatela Bacalar

Kto ma pozna, tak dobre vie, ze milujem knihy.

Xul moje nadsenie z kniznice zbadal a hned mi dovolil niekolko knih si vybrat. Dokonca mi chcel nejake navrhnut sam. Podal mi nieco o Mayoch a ich posvatnych vtakoch, a dalsia kniha boli legendy o domorodych kmenoch v Latinskej Amerike. Zaroven ma pozval na ranajky, ked mu pridem vratit knihy o 2 tyzdne po jeho navrate zo Spanielska.

prve knihy ktore som si pozicala z Domu spisovatela

Tak sa nasa konverzacia strhla na jedlo. Vysvetlila som mu, ze som veganka a pokial sa dohodneme na cisto rastlinnych ranajkach, velmi rada pridem ochutnat a porozpravat sa. Xul sa len zasmial, ze ved aj Mayovia si ctili zvierata a vacsinou ich dobrovolne nejedli.

Este ma vzal dozadu do zahrady, nech si odtrhnem listy zo stromu moringa, ktory im tam rastol. Smial sa, ze aka som vysoka a dotiahnem na konar, pricom on by musel trochu poskocit, ale uz nema 20 rokov a radsej to nebude riskovat, lebo uz nie je az taky pruzny ako ja :D

Nuz, Xul mal okolo 70-tky a naozaj mi aj jeho chodzou, aj vekom, aj rysmi tvare pripominal dedka. Ale aj vdaka tomu som mala voci nemu zvlastnu doveru a vynorili sa mi v pamati krasne spomienky na dedka.

moringa

Moja zavislost

Pred odchodom sa ma este Xul opytal ci mam rada kakao. Hned mi zasvietili oci, lebo snad jedina moja zavislost je kakao a horka cokolada O:)

Pomalou chodzou dosiel ku krabici, ktoru mal vedla kufra pred domom a zacal ju rukami nasilu otvarat. Dozvedela som sa, ze Xul z kakaovych bobov z pralesa z mexickeho statu Chiapas sam rucne vyraba cokoladu a potom ju predava v Spanielsku.

Niekolko kuskov mi dal ochutnat a uprimne sa potesil, ze mi fakt zachutila. Bola vyborna! Nedala sa ani porovnat s klasickou horkou cokoladou, ktora sa bezne predava v obchodoch. Xul totiz do nej nedava ziadne veci navyse, ktore tam nemaju co robit. A samozrejme je cokolada, ktoru vyraba, bez mlieka, ako ju povodne robili aj Mayovia.

Xul mi podal este v papieri aj surove kakaove boby a dalsi kusok cokolady na neskor. Nemusim dvakrat hovorit, ze mi naozaj zlepsil den nielen prijemnym pokecom, ale aj kvalitnou cokoladou :)

Pred rozluckou sme si vymenili cislo na whatsapp, ze sa mi ozve, ked sa vrati. Popriala som mu stastnu cestu a zamavala na cestu.

domaca cokolada ako darcek od Xula

Dalsie stretnutia

Knihy, ktore mi pozical v spanielcine, som narychlo preletela, kym sa Xul vratil naspat do Bacalaru. Hned prvy den jeho navratu mi pisal spravu, ze ma zajtra pozyva na slubene ranajky. Dosla som do domu spisovatela za nim tak pred obedom, ked mi skoncil 16-hodinovy prerusovany post na vode.

Xul mi uz veselo chystal smoothie z miestnych malych sladkych bananov, ovsenych vlociek, vody a jeho domacej cokolady. Presne idealne papanie v tej horucave.

Sadli sme si na gauc, a zacal mi rozpravat o jeho minulosti, a aky vztah mal k Ceskoslovensku. A preco sa vlastne tak potesil, ked sa dozvedel, ze som Slovenka.

smoothie ktory mi Xul urobil

vychutnavam si smoothie pri pokeci

Spomienky na minulost

Neviem ako sa presne k tomu dostal, ale Xul doprevadzal prezidenta Vaclava Havla v Prahe na jednej akcii. Aj sa tam naucil nejake slova cesky, a doteraz si ich pamatal. Najviac ma pobavilo, ked vravel, ze zeny Cesky a Slovenky sme vsetky nadherne. Pozrel sa na mna, a ze “vidis, ako aj ty. A mate vsetky pekne dlhe nohy.“ Dobre sme sa na tom cliche obidvaja zasmiali :D

Potom mi opisoval ako si kupil tradicny kroj v nejakom meste na Slovensku, ale ked to mesto pomenoval, najprv som nerozumela, lebo to cudne spanielsko/maysky vysloval. Ked sme to hladali na mape, prisli sme na to, ze myslel Ublu. Ked sa dozvedel, ze som sa narodila menej ako 30 km od Uble, este viac sa radoval, ze aka “nahoda“, ze sme sa pred 2 tyzdnami zoznamili. A to vsetko len vdaka mojej intuicii, ktora mi hovorila, ze som mala zmenit cestu k lagune. Vsetko bolo tak, ako malo byt.

Xul mi podakoval, ze som v nom vyvolala naval uzasnych spomienok.

Pozval ma do kniznice, nech si najdem dalsie knihy na citanie, kym som este v Bacalar. Tentokrat som si vybrala klasicke poviedky a jeden roman po spanielsky, ale uz nie o domorodych Indianoch, nech sa mi to cita lahsie.

Nakukla som este aj do domceka na zahrade, v ktorom teraz Xul byval a velmi ma pobavilo vidiet, ze napriek tomu, ze tam ma dve postele, mal ponad postele hojdaciu siet.

Ked som sa ho na to pytala, len sa zasmial, ze on a dalsi Mayovia maju ovela kratsi krk ako my Europania, a tak sa im dobre spi aj v sietke :D A vlastne lepsie ako v posteli. Vraj ich potom neboli hlava, ked sa rano zobudia. Nuz, kazdy den sa clovek nieco nove nauci, vsak?

Prave v tej chvili prisiel pan spisovatel/majitel domu. Isli spolu s Xulom predebatovat nejake zalezitosti, tak som sa s vdacnym usmevom rozlucila a pobrala sa na hotel citat vypozicanu knihu.

Nasledujuce dni mal Xul velmi vela prace v dome, aby stihli rekonstrukciu jednej casti, kym odcestuje zase do Spanielska. Chcel ma zoznamit s jednou jeho znamou, ktora pracuje v turizme, ale nakoniec nam to nevyslo.

Pred mojim odchodom z Bacalar do Akumalu som sa bola s Xulom este narychlo rozlucit a vratit im knihy do kniznice. Zase mi dal trosku cokolady a zazelali sme si do buducna len to najlepsie. 

Na druhy den mi napisal spravu, ze keby som cokolvek potrebovala, kym som este v Mexiku, mozem sa na neho spolahnut. A nech si davam na seba pozor, lebo taku peknu zenu by v Mexiku chcel kazdy :D

viac domacej cokolady

Aj tento pribeh, ktory som zazila v Bacalar v 2022, dokazuje, ze mam verit mojej intuicii, aj ked mi to niekedy nedava zmysel. Pri pisani tohto clanku sa usmievam a dakujem za dalsiu nezabudnutelnu skusenost na cestach.

Pamataj si… Ziadne stretnutie nie je nahodne.

TIP: Zaujal ta tento clanok? Tu si precitas viac o mojich “nahodnych“ stretnutiach po svete :)

Sleduj moje cestovanie aj na mojom Facebooku a moje cestovatelske zazitky aj jogu na mojom Instagrame:)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Alexandra☀travel, health, yoga (@crazysexyfuntraveler)

Ak sa ti tento skutocny pribeh pacil, ocenim, ked mi to napises v komentari nizsie :)

Mohlo by sa ti páčiť aj

Ako vyzera moj typicky den na cestach vs doma

Pribehy z ciest: Ako ma okradli v Mexiku

Moj prvy mesiac v Mexiku 2022

Ako som prezila rok na Slovensku

Preco som 6 tyzdnov v Bacalar v Mexiku

Problem na Maldivach – ach ti chlapi

Pribehy z ciest: Co ma naucili Lacandonski Indiani

70 veci ktore si o mne nevedel

Zivot vo Vietname a preco by som tam nedokazala zit

Chlapi v Tunisku a na co si dat pozor

Publikované v cestovanie, Mexiko, osobné, Severná Amerika Tagy: Bacalar, Mexiko, osobne, pribehy, stretnutia