Sri Lanka cestovanie – co som tam robila mesiac
Ano, drviva vacsina clankov na tomto blogu je anglicky. Ale napriek tomu mi sem-tam napise niekto, kto anglicky az tak dobre nevie a rad by si precital nieco o mojich cestach. Preto som v poslednej dobe zacala pridavat aj nejake clanky v slovencine, v ktorej sa mi samozrejme lahsie a rychlejsie pise. Dufam, ze nevadi, ze pisem bez diakritiky (dlzne a makcene), lebo proste takto pisem stale a casto si robim poznamky priamo na mobile, kde nemam diakritiku.
V tomto clanku by som chcela narychlo zhrnut co som robila mesiac na Sri Lanke, ake miesta som navstivila, ake zvierata videla, kolko coho zjedla a par dalsich zaujimavosti. Mozno len pre zaujimavost, aby si mal lepsiu predstavu o tom, ako posledne roky moje cestovanie vyzera.
Je pravda, ze kedysi som cestovala z jedneho miesta na druhe kazde 2 ci 3 dni. Ale po dlhych rokoch takehoto rychleho cestovania som sa citila unavena, a mala som pocit, ze si nedokazem dane miesto dostatocne uzit, ani si k nemu ci jeho miestnym obyvatelom vytvorit hlbsi vztah. A tak od 2017 cestujem ovela pomalsie, a na kazdom mieste ak je to mozne sa snazim stravit viac casu. Napriklad mat 1 ubytovanie na tyzden, a odtial chodit na denne vylety do blizkeho okolia. Hlavne ZASE nebalit kufor kazdy druhy den.
Preto sa ti mozno bude zdat, ze som zo Sri Lanky videla malo a v podstate som sa cele 4 tyzdne drzala iba na juhu ostrova. A preco 4 tyzdne? Zakladne turisticke viza, ktore dostanes na letisku bez vybavovania predlzenia su na 4 tyzdne. Povodne som sa mala na par dni pozriet aj do stredu Sri Lanky, a mierne na sever ostrova. Ale kvoli burkam to nevyslo, a nakoniec som bola rada, ze som si usetrila par hodin, ci dokonca dni cestovania hore-dole a mohla som si namiesto toho trochu oddychnut aj na plazi O:)
Vylet na lodi
Sri Lanka cestovanie
Co som robila mesiac na Sri Lanke:
Prvy tyzden – Hikkaduwa
Prvy tyzden hned od priletu do Colomba som stravila v mestecku Hikkaduwa v tradicnom srilanskom penzione, asi 5 minut peso od plaze. Nebolo to blizko hlavnej cesty, co som ocenila, no napriek tomu tam bol v noci hluk a z ulice bolo pocut vsetko mozne, vratane vlaku, ktory jazdil nedaleko.
Niektore dni som stravila priamo iba na plazi v Hikkaduwe, bud citanim knihy, relaxom, ci sledovanim korytnaciek, ktore kazdy den priplavali ku brehu, prechadzkami, nakupom suvenirov a tiez dospavanim (lebo v penzione som skoro vobec v noci nespala). Zvysne dni som trosku preskumala okolite plaze ako Unawatuna, Jungle beach, aj pevnost a hradby v Galle, muzeum Tsunami s fotkami z tsunami v 2004, vylet na lodke atd. Vylety vs cas na plazi boli tak vyvazene, ze keby som sa tam pocas tyzdna este aj dobre vyspala, bolo by to idealne na vytvorenie vnutornej rovnovahy.
V penzione pocas dna nefungoval vobec internet, takze som na pocitaci pracovala minimum, lebo sa fakt nedalo. Z mobilu som sem-tam nieco zdielala na socialnych sietach, ci odpisala na dolezite emaily a bola v kontakte s rodinou. Mala som zakupenu srilansku SIM kartu s mobilnymi datami, ktore fungovali vacsinou v pohode. SIM karta s datami ma stala necelych 7 eur a vyuzivala som ju pocas celeho pobytu na Sri Lanke.
zeleznica v Hikkaduwa
miestni v Hikkaduwa
Druhy a treti tyzden – Weligama
Druhy a treti tyzden bol viac o foteni, plavani a online praci. Bola som v 2 hoteloch, ktore patria tym istym majitelom, a kde som sa spoznala s manazerom. S obidvoma hotelmi som spolupracovala pocas 2 tyzdnov. Jeden hotel sa nachadza priamo vo Weligame, druhy na plazi medzi Weligamou a Mirissou, ale stale vo Weligamskom zalive. Par dni tam bol so mnou aj kamos, zvysok som bola sama.
A ako vyzerala moja spolupraca? Vela som fotila v oboch hoteloch, moje aktivity, jedla, izby, bazen a zdielala to na mojich socialnych sietach. Potom moje fotky mohli vyuzit aj priamo z hotela. K tomu som manazerovi radila co v hoteloch vylepsit. Tak nejak vyzera moja spolupraca s hotelmi kdekolvek na svete.
Pomedzi spolupracu s hotelmi som mala vela volneho casu, ktory som stravila na plazi, plavanim v bazene (kazdy den aspon 1 kilometer), spoznavanim miestnej kultury vo Weligame, prechadzkami po trhu ci lokalnych obchodoch a dohananim dalsej prace na internete. Internet v hoteli vacsinou fungoval celkom fajn, tak som sa snazila urobit aspon nieco, aby sa mi nenakopilo milion emailov a ponuk o dalsie online spoluprace, ktore by uz za par tyzdnov mozno neboli aktualne.
Pocas byvania v tychto dvoch hoteloch sme s kamosom stravili aj 2 dni spoznavanim juzneho pobrezia Sri Lanky na skutri. Vyuzila som to, ze on nemal problem soferovat na lavej strane, tak sme sa vozili kade-tade a hladali pekne plaze. Ja bohuzial od jednej nehody v minulosti nesoferujem vobec.
Jeden den sme dokonca isli aj na vylet do narodneho parku Udawalawe, aby sme mohli vo volnej prirode pozorovat slony a mnozstvo vodneho vtactva, ktore tam zije. Bol to tak silny zazitok, ze z celeho mesiaca na Sri Lanke sa mi asi najviac zaryl do pamate.
Weligama plaz
slony v Udawalawe Sri Lanka
TIP 1: Ak si este necital o slonoch na Sri Lanke, ci nevidel moje fotky, tu je clanok o Udawalawe.
TIP 2: O mojom pobyte v 22 Weligambay hoteli (ten luxusnejsi z dvoch vo Weligame, s ktorymi som spolupracovala), som napisala anglicky clanok.
Stvrty tyzden – Mirissa
Teda myslim, ze to ani nebol cely tyzden, ale len nejakych 5 dni a potom posledny den som stravila balenim kufra a cestou na letisko. Ako vyzeralo tych 5 dni v Mirisse? Ubytovala som sa v penzione (anglicky guesthouse), ktory vlastnili miestni manzelia so svojim malym synom. Majitel bol sice trochu otravny a poriadne nevedel anglicky, ale snazila som sa mu nevenovat energiu. Tiez sa mi tam spalo strasne zle, lebo bolo pocut hluk z ulice a stale nejaku party nedaleko. Pritom bol penzion umiestneny asi 10 min peso od plaze a od hlavnej cesty, smerom do vnutrozemia a “dzungle“.
A ze to bola ozajstna dzungla dokazovali aj 2 pijavice, ktore sa vzdy po kazdej mojej sprche veselo neviem odkial ukazali na zemi v mojej kupelni. Ako veganka a ochrankyna zvierat som ich nechcela zabit, a len som ich poctivo preskakovala, hoci sa mi to riadne hnusilo. Zvlast po maximalne odpornej skusenosti s pijavicami v pralese v Malajzii este par rokov predtym sa mi vzdy pri pohlade na pijavicu dvihol zaludok.
Okrem pijavic som mala v mojom bungalowe aj mnozstvo hmyzu, komarov, mini musiek a viacero druhov mravcov. Bola to taka mala ZOO. Prve dva dni som myslela, ze to tam fakt nezvladnem. Hlavne oproti cistym a luxusnym hotelom vo Weligame, vyzeralo toto ubytko ako katastrofa. Ostala som tam vsak naschval, aby som sa prekonala. Kedysi som v takomto druhu ubytovania byvala bezne, a viac ma to zocelilo ako cloveka. Len uprimne, luxusne wellness hotely ma posledne roky dost hyckali a odvykla som si na “krutu“ realitu, ktorej casto budget cestovatelia celia.
Okolo bungalowu zili aj pavy, varany, jasterice a viacero druhov opic, ktore bolo vidiet hlavne rano a v noci. Bola celkom sranda davat si pozor na jedlo, aby mi ho opicky neukradli z verandy pred bungalowom. Internet tam bol slaby, takze som pracovala na pocitaci iba hodku ci dve denne, aby som urobila tie najpodstatnejsie veci.
Zvysok som stravila na plazi citanim knihy, prechadzanim sa, kupovanim suvenirov a darcekov pre rodinu. Kedze to boli moje posledne dni na Sri Lanke, rozhodla som sa nestresovat, a sem-tam si dat par hodin aj bez mobilu, internetu ci fotenia. Plaz v Mirisse sa mi neskutocne pacila, asi najviac zo vsetkych, na ktorych som na Sri Lanke bola. Az na to, ze ma parkrat zhodili vlny a raz som si dokonca buchla brutalne koleno do skaly az mi tiekla krv.
Mirissa plaz
Ako vidis, moj mesiac na Sri Lanke bol roznorody, ked ide o ubytovanie, plaze, zvierata ci skusenosti.
Za mesiac na Sri Lanke:
- Vypila som viac ako 60 mladych kokosov
- Zjedla som 12 kusov manga
- Jedla som papaju vzdy, ked sa dalo (najmenej 10 celych)
- Uzila som si 8,5 hodin masazi
- Naboso som bola celych 29 dni. Prvy den som mala slapky, ale nahryzli ma medzi prstami, co bol jasny dokaz toho, ze si mam cely zvysny cas mojho pobytu naplno vychutnat vyhody chodze naboso.
- Nemala som make-up ani raz za 30 dni
- Komare ma ustipli stovkykrat (toto nebolo mozne spocitat, ale bolo to urcite niekolkonasobne viackrat ako mi bolo prijemne)
- Z 30 dni na Sri Lanke ma iba 4 dni nic nekuslo (pocitam do toho: komare, musky ci iny hmyz)
- Dobre som sa vyspala iba 5 noci
- Zjedla som 6 veganskych cokolad
- Po veceri som zjedla 9-krat dezert (vzdy iba v hoteli 22 Weligambay, kde mi chystali specialne veganske)
- 6-krat som riadne zmokla v dazdi
- 2-krat sa na mna vykakal vtacik
- a tiez 2-krat sa na mna vycural vtacik. Nuz co, stastie sa na mna usmialo. Vraj :D
TIP 3: Viac o plazach, ktore sa mi najviac pacili na juhu Sri Lanky sa dozvies v mojom anglickom clanku. Snazila som sa tam vypisat pri kazdej aj pozitiva, aj negativa.
