03 okt2022
Východné Slovensko múzeá – 5 naj
Tento článok som nazvala “Východné Slovensko múzeá“, lebo ti v ňom popíšem 5 naj múzeí, ktoré by si mal určite navštíviť aspoň raz za život. O každom poviem nejaké základné informácie, ale samozrejme nie úplne všetky pikošky, aby si mal stále chuť ísť sa tam pozrieť aj sám a zistiť viac priamo v múzeách. Osobne je to predsa len väčší zážitok.
Keď máš rád históriu a etnografiu, tento článok je určený presne pre teba. Dozvieš sa tu niečo o našich predkoch, ako kedysi žili a pracovali, o ich krojoch aj starých remeslách. A dokonca aj o tajnom poklade…
Top múzeá na východnom Slovensku
V tomto článku sa sústredím na nasledujúce regióny východného Slovenska: Zamagurie, Šariš a Horný Zemplín.
Zamagurie
Začnem na severe pri poľskej hranici v regióne Zamagurie, a to v krásnej dedinke Ždiar, v ktorej ešte aj teraz nájdeme nejaké zachovalé tradičné chalúpky v lone Belianskych Tatier.
Bohužiaľ sa priamo v Ždiari zachovalo do súčasnosti len málo starých dreveníc, lebo poveternostné podmienky sú tam naozaj tvrdé. Ak chceš vidieť viac takýchto domčekov, prejdi cez hranicu do Poľska :)
Vedel si, že názov regiónu Zamagurie pochádza od názvu pohoria Spiššká Magura? Zamagurie je subregiónom regiónu Spiš, a oba sú tak súčasťou Prešovského kraja. Slovo “spiš“ označuje vyrúbaný les.
výhľad na Belianske Tatry zo Ždiarskeho domu
1. Ždiarsky dom v Ždiari
Ždiarsky dom je múzeum, kde je kultivovaná goralská kultúra. Už aj zvonku vyzerá budova múzea pôvabne.
Dom súčasného múzea bol postavený v 1972 za účelom múzea, pretože predtým bolo pôvodné múzeum v súkromnej drevenici. Múzeum Ždiarsky dom bolo stavané podľa starých vzorov lokálnych dreveníc ešte zo začiatku 20. storočia, ale už prispôsobené pre turizmus, takže oproti tradičným goralským domom tu nájdeš určité rozdiely.
Kedysi boli prahy vysoké, dvere boli nízke, okná menšie. V tomto múzeu je to trošku inak, aby bola návšteva pohodlnejšia pre turistov. Múzeum sa skladá zo 4 miestností a má aj vstupnú chodbu “šeň“ (predsieň), kde teraz vidíme napr. aj snežnice, ktoré sa používali v zime na pohyb v lese.
Domy sa kedysi stavali v tvare uzatvoreného štvorca, čo chránilo rodinu pred zbojníkmi a divou zverou. Vpredu bola obytná časť, vzadu hodpodárska. Domy v Ždiari mali v minulosti len 2 alebo 3 izby. Najväčšia izba v tradičných goralských domoch bola vždy kuchyňa, kde bol zdroj tepla.
Zo začiatku domčeky nemali komíny, tým pádom tam bola nízka výhrevnosť a vysoké riziko požiaru. Preto sa v kuchyni žilo aj spalo. V dome bola aj komora s malým množstvom zásob, lebo v Ždiari sa takmer nič neurodilo. V lete v komore spávali dievčatá súce na vydaj, ale v dlhých chladných mesiacoch bola prakticky neobývateľná.
Ždiarsky dom múzeum zvonku
V múzeu Ždiarsky dom sa dozvieme rôzne info o minulosti danej oblasti a ako tam kedysi žili Karpatskí Gorali.
Pár zaujímavostí o Goraloch:
- Chlapi gorali nosili vesty serdoky. Výroba jednej takej vesty „serdoka“ trvala cca 350 až 480 hodín!
- Ždiarske ženy vystrihovali z bieleho papiera jedinečné vystrihovačky = kruhy a hviezdy, ktoré strihali s tými istými nožnicami, s ktorými sa strihali aj ovce. Iné nožnice v domácnostiach vtedy nemali. Vystrihovačkami sa potom zdobili steny, sväté obrazy aj okná. Na prvý pohľad vyzerajú ako háčkované, ale sú naozaj najemno vystrihnuté z papiera.
- Všetky kroje vždy tkali na tradičných krosnách. Nie sú vyšívané.
- Jedľové drevo na šindle sa vždy rúbalo vysoko v horách v zime za najväčších mrazov, počas splnu, aby čo najdlhšie vydržalo.
Ždiarsky dom múzeum vystrihované ozdoby
V múzeu sa nachádza aj zaujímavá, avšak nefunkčná pec.
Steny múzea zdobí rôzna pestrofarebná keramika. Do tejto oblasti sa dostala keramika cez putovných drotárov a kožkárov, čiže keramika v múzeu NIE je tradičná goralská. Kedysi slúžila len na ozdobu, ale nepoužívala sa na servírovanie jedla, pretože táto keramika bola pre nich v tých časoch veľká vzácnosť.
Po stenách múzea sú povešané aj prekrásne kroje, napri. menej zdobené odevy určené starším ženám. Najvzácnejší kroj v Ždiarskom dome je biely kroj nevesty utkaný z ľanu, ktorý bol tak najemno spracovaný ako hodváb.
Ždiarsky dom múzeum pec
Po prehliadke múzea určite odporúčam za poplatok navyše absolvovať aj goralskú svadbu a obliecť sa do tradičných goralských krojov. Prebieha to tak, že sa z návštevníkov múzea vyberie 5 osôb: nevesta a ženích, kňaz a svadobní svedkovia. Všetci sa oblečú do krojov z múzea a dostanú humorný text napísaný na papieri. Potom ide celá skupinka von za múzeum, kde sa predvedie goralská svadba pri tradičnej hudbe. Kňaz vykoná falošný sobáš. Spieva sa tam goralská hudba, aj sa na oslavu pripíja slovenskou demänovkou, ktorú dajú z múzea.
Keďže máloktoré múzeá na Slovensku obliekajú do regionálnych krojov, ide o veľmi vyhľadávanú aktivitu hlavne pre kolektívy.Ak navštíviš múzeum v menšej skupinke ako 5 osôb, tiež je za poplatok možnosť obliecť sa do goralského kroja, ale už bez predvádzania svadby. Vyskúšať si tradičný kroj je jedinečným zážitkom, tak či tak.
Ždiarsky dom múzeum tradičné vesty serdoka
Ždiarsky dom múzeum kroje
Vedľa múzea je aj fotogaléria s historickými fotkami a krátkymi filmami o goralskej kultúre v minulosti aj súčasnosti. Za múzeom je perfektný výhľad na Tatry, tak sa tam nezabudni odfotiť.
Vstup do múzea je za poplatok.
Ždiarsky dom galéria
výhľad na Tatry
Šariš
Vedel si, že názov regiónu Šariš pochádza od názvu sopečného kužeľa, ktorý leží nad riekou Torysa severne od Prešova?
2. Kaštieľ Fintice
Fintice sú predmestím mesta Prešov v regióne Šariš. Do Fintíc sa z Prešova dostaneš aj autobusom.Neďaleko je i krásny Kapušiansky hrad, o ktorého histórii sa veľa nevie. Jedna z rodín, ktorá žila na hrade, potom žila aj v kaštieli Fintice.
pred kaštieľom Fintice
Už na prvý pohľad ťa kaštieľ Fintice zaujme. Slovenskou zvláštnosťou totiž je, že hneď vedľa kaštieľa leží katolícky kostol, ktorý je arkádovou chodbou ponad potok prepojený s kaštieľom. Súčasný kostol bol postavený v 1750 na mieste pôvodného gotického kostola. Obe budovy, aj kaštieľ aj kostol, sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Celý tento kopec bol osídlený už od obdobia praveku, ale potom hlavne v stredoveku zaujal miestnu šľachtu. Preto tu v 16. storočí vznikol malý zámok, ktorý sa v renesancii dobudoval a získal mohutný rozmer.
Kaštieľ patril od roku 1720 do 1924 rodine Dessewffyovcov, ktorí vlastnili aj kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou, aj v Níreďháze v Maďarsku. Celá rodina Dessewffyovcov je pochovaná v ich hrobke vedľa kostola vo Finticiach, vrátane tých, čo zomreli aj mimo Fintíc, napr. v Košiciach.
kaštieľ Fintice zboku
Súčasný kaštieľ je renesančná budova so strechou z baroka. V pôvodnej barokovej sýpke teraz sídli galéria so zbierkou cca 7000 predmetov z histórie, etnografie, geografie, rôzne fotky atď.
Popisy k fotkám v galérii sú v šarišskom nárečí podobnom poľštine. Práve vo Finticiach sa prvýkrát natočili šarišské folklórne piesne na gramofónové platne. Bohužiaľ sa tieto platne na Slovensku už nezachovali, ale našla sa len jedna niekde v USA.
V galérii je aj výstava bábik, ktoré darovala kaštieľu jedna súkromná zberateľka.
kaštieľ Fintice galéria
kaštieľ Fintice staré fotky
Keďže bol kaštieľ Fintice v minulosti vykradnutý a zničený, veľa sa z neho nezachovalo. To málo, čo sa našlo, ako poklad, porcelán, črepy atď. sú teraz uložené v jednej miestnosti v galérii v tzv. Expozícii šľachtických rodov.
Mňa osobne najviac zaujalo, že vo Finticiach už dvakrát náhodou objavili zakopaný poklad. Najprv v 2016 sa nad schodami za obrazom poslednej grófky našlo 56 kusov porcelánu z rokov 1720 až 1940 z Nemecka, Francúzska, Česka a Dánska.
kaštieľ Fintice za stenou sa našiel poklad
Druhý poklad sa našiel v apríli 2021 zakopaný v pivnici. Ide o renesančné delo z tureckej plachetnice z Istanbulu z 1580, ktoré je teraz v Národnom múzeu v Bratislave.
Dnu v kaštieli musíš určite vidieť jedinečnú Erbovú sálu. Oprava sály bola financovaná zo štátneho príspevku, dotácie a finančných prostriedkov obce Fintice. Sála sa stala kultúrnou pamiatkou roka 2018-2019. Uhorský maliar Horovitz vymaľoval na strope v Erbovej sále 1000-ročnú históriu rodu Dessewffy. Vedz, že po roku 1945 sa steny sály vápnom zamaľovali, a potom v 70-tych rokoch sa to zoškrabalo. Až neskôr sa strop zreštauroval do súčasnej krásnej farebnej podoby, tak sa nezabudni pozrieť hore.
Súčasťou Erbovej sály je aj hudobný salón a knižnica. Celý knižný archív rodu Dessewffyovcov sa zachránil, lebo bol ukradnutý, a potom celý prevezený naspäť. Najstaršia je v knižnici mapa Egypta z 1492.
kaštieľ Fintice Erbová sála strop
kaštieľ Fintice knižnica
V kaštieli Fintice je viacero pivníc, väčšinou dvojposchodové. My sme sa mali možnosť pozrieť do najväčšej barokovo-renesančnej pivnice, kde sa robia rôzne predstavenia. Raz do roka, počas Noci múzeí, sa v pivnici koná divadlo, ktorého súčasťou je aj mučiareň. V jednej pivnici bol kedysi sklad vína a našli sa tam aj rozbité fľaše piva Pilsner. Bola tam aj ľadovňa, kde celoročný ľad a sneh slúžili na to, aby sa udržalo jedlo čerstvé.
kaštieľ Fintice pivnica
Ďalšie zaujímavosti o kaštieli Fintice:
- Legenda hovorí, že v 1801 Ludwig van Beethoven navštívil kaštieľ a bol aj na Kapušianskom hrade.
- Koncom 19. storočia bol v kaštieli požiar, po ktorom nastali rozsiahle prestavby.
- Bohužiaľ, veľa hospodárskych budov pri kaštieli, ako napr. sýpky, pálenice či mlyny už boli zbúrané.
- Poslednými majiteľmi kaštieľa Fintice bola rodina Sennyey, a to od 1929 do 1944, kedy sa museli nasilu vysťahovať počas vojny.
- Od 1948 tento objekt patrí už obci Fintice.
- Kaštieľ Fintice dostal ocenenie Fénix od Ministerstva kultúry SR.
- Film Pásla kone na betóne sa nakrútil vo Finticiach. Celý film je po šarišsky a je o osude ženy, ktorej sa stali rôzne veci v studni, do ktorej spadla. V galérii kaštieľa teraz uvidíš rekvizitu z filmu = bábiku; aj odtlačky rúk herečky z filmu.
z filmu Pásla kone na betóne
- V komplexe sa v súčasnosti organizujú koncerty, svadby a rôzne ďalšie akcie.
- Na prehliadku kaštieľa sa odporúča objednať dopredu, aby si videl aj film o dcére poslednej grófky z rodiny Sennyey, ktorá tu kedysi žila s rodičmi. Potom na začiatku druhej svetovej vojny musela celá rodina z kaštieľa utiecť do Argentíny, kde to bolo vtedy najbezpečnejšie. Tam začala grófka šiť svadobné šaty, ale zase boli prinútení sa presťahovať, tentokrát do Kanady, kde žije dodnes (v čase napísania článku mala 98 rokov). Deti tejto grófky teraz žijú v Nemecku, Kanade a Brazílii.
- Grófka spomínala, že kedysi mali v kaštieli Fintice farebného keramického bažanta, ktorý bol na stole pri stolovaní. Presne ten bažant sa našiel v kaštieli ako jeden z predmetov prvého pokladu. Ide o druh tzv. „bažant diamantový“, ktorý sa inak volá aj „bažant pani Amherstovej“. Replika tohto bažanta sa teraz nachádza v galérii kaštieľa.
- Tá istá posledná grófka kaštieľa prezradila, že rodinný strieborný riad hodili kedysi do stredovekej studne v pivnici, keď sa odtiaľ sťahovali preč. Preto sa v súčasnosti na tom mieste deje archeologický výskum a snažia sa objaviť spomínaný riad. Črtá sa na tretí poklad? Uvidíme :)
Pozri si viac o pamiatkach vo Finticiach na ich web stránke.
kaštieľ Fintice bažant
kaštieľ Fintice
Horný Zemplín a jeho múzeá
Vedel si, že slovo Zemplín sa skladá z dvoch slov a znamená “plodná zem“? Na východnom Slovensku nájdeme hneď 2 regióny Zemplín, a to Horný a Dolný. Horný Zemplín leží v Prešovskom kraji, a Dolný Zemplín v Košickom kraji. V tomto článku ďalej spomínam múzeá Horného Zemplína.
kaštieľ Humenné
kaštieľ Humenné zvonku
3. Vihorlatské múzeum v Humennom
V regióne Horný Zemplín určite odporúčam navštíviť najkrajšiu budovu v meste Humenné, a to renesančný kaštieľ, ktorého posledná rekonštrukcia bola ukončená v roku 2021. Už aj samotná budova kaštieľa a anglický park okolo neho zaujmú na prvý pohľad. Stále, keď som v Humennom, sa tam idem prejsť.
Do parku okolo kaštieľa, a dokonca aj na centrálne nádvorie kaštieľa, kde leží zrekonštruovaná studňa z 18. storočia sa dá pozrieť zadarmo. Dnu do múzea je vstup už spoplatnený.
V priestoroch kaštieľa sídli v súčasnosti veľmi zaujímavé Vihorlatské múzeum, o ktorom poviem viac nižšie.
kaštieľ Humenné socha levice
Najprv trochu z histórie Humenského kaštieľa:
- Najstaršia stavba na tomto mieste bol stredoveký vodný hrad, ktorý patril Petrovi Petenyimu mladšiemu cca v 13. storočí.
- Potom v roku 1317 sa stali majiteľmi Drugethovci: bratia Filip (zomrel bez detí) a neskôr Ján.
- Prvá písomná zmienka o kaštieli je z roku 1449, keď ho zničili pri útoku bratríci.
- Na začiatku 17. storočia kaštieľ nadobudol stavebnú formu, ktorú vidíme dodnes. Kaštieľ má štvorcový pôdorys, v jeho strede sa nachádza dvor a v rohoch kaštieľa zaručujú bezpečnosť štvorhranné veže.
- Neskôr v 1684 rod Drugethovcov vymiera po meči (zomrel posledný mužský potomok Žigmund Drugeth), a tak sa kaštieľ začal dediť a deliť medzi ďalšie rodiny.
- V 18. storočí vlastnili kaštieľ dva rody: Csákyovci a Van der Nathovci, ktoré sa medzi sebou často súdili.
- Posledný šľachtický majiteľ tohto kaštieľa tu prišiel v 1819 cez šikovný sobáš, ktorým v rámci vena získal rod Andrássy tento kaštieľ. Andrássyovci vlastnili kaštieľ do konca druhej svetovej vojny.
- V 1947 zhorelo celé podkrovie kaštieľa aj so šindľovou strechou, ale našťastie nie aj jeho interiér.
- Chvíľu bol kaštiel sídlom mestskej knižnice, aj školy. Od 60-tych rokov pomaly v kaštieli vzniká múzeum.
kaštieľ Humenné nádvorie so studňou
kaštieľ Humenné studňa
Čo môžeme vo Vihorlatskom múzeu v Humennom vidieť v súčasnosti?
V 18-tich miestnostiach kaštieľa je inštalovaná umelecko-historická expozícia.
Pri vstupe do expozície múzea v prvých salónoch potešia naše oči najprv farebné steny.
Majiteľ kaštieľa Csáky István si cca v 1790 až 1800 objednal vymaľovať pôvodne 10 salónikov v kaštieli, z ktorých sa zachovali 4. Ešte aj dodnes na stenách salónikov môžeme obdivovať secco maľby (maľované nasucho): sú tam vyobrazení králi od Štefana I. po Máriu Teréziu. V jednom zo salónikov je aj jedinečná pec, robená tak, aby sluhovia mohli dávať drevo do pece zozadu z inej miestnosti a nerušili panstvo priamo v salóniku.
Niektoré časti kaštieľa majú tajné dvere a chodby pre sluhov, aby tadiaľ mohli nosiť, čo bolo treba a nechodili cez hlavné miestnosti medzi panstvom.
Vihorlatské múzeum v Humennom secco maľba
Andrássyovci boli kosmopolitní, veľa cestovali a mali radi zaujímavé predmety. Preto nájdeme v múzeu aj ich kolekciu historických zbraní napr. z Osmanskej ríše, z Perzie atď.
Čínska orientálna miestnosť je posledná zo 4 maľovaných miestností. Mne osobne sa táto páčila najviac aj vďaka predmetom z porcelánu (niektoré sú originálne z Japonska a Číny, iné sú európskymi napodobeninami originálov).
Vihorlatské múzeum v Humennom Čínsky orientálny salón
Ďalšie zaujímavosti Vihorlatského múzea v Humennom:
- Jedáleň z prelomu 19. a 20. storočia je zariadená ako kedysi meštianske jedálne.
- Nábytok a dobové doplnky múzea predstavujú bývanie šľachty od renesancie po 20. storočie.
- V spálni ma zaujala veľká neorenesančná baldachýnová posteľ vyrobená pre Andrássyovcov.
- Dámske miestnosti boli celé svetlé, vs. tmavé pánske s dubovým obložením na stenách.
- Dámsky zlatý salón je zdobený zlatou farbou, a aj vďaka pozlátenej sedacej súprave v štýle Ľudovíta XVI je pravdepodobne najkrajšou miestnosťou kaštieľa.
- Steny kaštiela spestruje viacero olejomalieb a portrétov domácich aj európskych majstrov zo 17. – 19. storočia. Sú tam aj obrazy bratov Július a Aladár Andrássy (ten druhý bol spájaný s kráľovnou Sissi).
- V kaštieli je aj moderná sála, kde sa v súčasnosti konajú civilné sobáše.
- Najvyššia izba v kaštieli je prekrásna knižnica s dreveným obložením. Pôvodných kníh sa zachovalo málo, ale za to v rôznych jazykoch, ako latinčina, nemčina, francúzština a maďarčina. Nájdeš tu napr. romány pre ženy, beletriu či cestopisy. Bohužiaľ viac kníh z pôvodnej knižnice tu neostalo, a to z viacerých dôvodov: 1. veľa majetku zobrali Andrássyovci preč pri ich odchode; 2. ku konci vojny tu boli vojenské kasárne a knihami sa kúrilo.
Vihorlatské múzeum v Humennom Zlatý salónik
Vihorlatské múzeum v Humennom knižnica
- Jednou z miestností múzea je aj tzv. Drugethovská pracovňa s pôvodnou štukatúrou na strope. Avšak väčšina izby je už s modernejším nábytkom po prestavbe Andrássyovcov.
- Na poschodí kaštieľa je od roku 2009 aj ukážka sakrálneho umenia z nášho regiónu (katolícke, evanjelické a reformované predmety).
Viac informácií nájdeš na web stránke Múzeum Humenné.
Vihorlatské múzeum v Humennom v sakrálnej miestnosti
Vihorlatské múzeum v Humennom posteľ Andrássyovcov
Vihorlatské múzeum v Humennom Drugethovská pracovňa
výhľad na kaštieľ Humenné z pochodia
4. Humenné Skanzen
Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom, hovorovo nazývaná skanzen, patrí pod Vihorlatské múzeum spomínané vyššie. Ale dala som to do osobitného bodu, lebo je možnosť navštíviť iba samotný skanzen bez návštevy kaštieľa. Odporúčam však návštevu oboch :)
Humenné Skanzen leží takmer v strede mesta za parkom neďaleko kaštieľa. Členitý terén okolo skanzenu dokonale znázorňuje aj prostredie celého regiónu Horný Zemplín.
Skanzen je otvorený pre verejnosť od roku 1984. Vstup do skanzenu je za poplatok.
16 objektov skanzena znázorňuje ľudovú architektúru východokarpatského regiónu. Stavebný materiál bol vtedy prevažne kameň, drevo, hlina a slama.
v skanzene
V letnej sezóne sa v 2 hektárovom areáli skanzenu konajú rôzne podujatia na podporu regionálnych remesiel a tradičnej kultúry.
Domčeky boli do skanzenu privezené z rôznych obcí severovýchodu Slovenska, napr. Vyšná Jablonka, Zemplínske Hámre, Klenová, Kalná Roztoka atď. Okrem domov tu nájdeš aj sýpky, vodný mlyn, kováčsku dielňu, pivnice, studňu, senník (zvaný “oboroh“), kostol a časť lesnej železničky.
Skanzen sa od roku 2003 postupne rekonštruuje s použitím dobových technológií. Domy spestruje aj náradie ľudových remesiel a dobový nábytok.
Celý skanzen pôsobí rozprávkovo a prechádzka okolo domčekov nás vráti do života našich predkov.
Dominantou každej obce na východnom Slovensku bol, a ešte aj stále je kostol, často postavený na vyvýšenom mieste. Aj v skanzene takýto kostolík nájdeme.
Kostol aj domy sa pred presunom do skanzenu najprv na pôvodnom mieste rozobrali smerom zhora dole, potom previezli do skanzenu a poskladali sa naspäť. Nejde tak o repliky, ale o pôvodné budovy.
Zaujímavosti o kostole v Humenskom skanzene:
- Drevený kostol v skanzene pochádza z najvýchodnejšej obce Slovenska, Nová Sedlica, kde bol dokončený v 1764.
- Kostol “Cerkov sv. Michala Archanjela“ bol prevezený do skanzenu v 1974 ako prvý objekt skanzenu.
- Celý kostol je postavený z jedľového dreva.
- Ide o trojpriestorovú zrubovú stavbu so šindľovou strechou.
- Konštrukcia kostola bola postavená bez klincov, ale strecha je už zrekonštruovaná s klincami.
- Dnu v kostole môžeme vidieť barokový ikonostas z polovice 18. storočia. V strede sú dekorované cárske dvere v zlatej farbe, a okolo krásne maľované ikony apoštolov.
- Chrám je zasvätený archanjelovi Michalovi, ale zvláštnosťou je, že jeho ikona nie je úplne vpravo zo štyroch ikon ako by mala byť. Je umiestnená na vedľajšej stene vpravo.
- Dnu do kostola sa zmestí cca 50 až 60 ľudí.
- Pôvodne sa tu počas omše stálo a až neskôr pridali lavice, na ktorých sa dá sedieť v súčasnosti.
- Dole boli počas omše ženy, a hore na druhom malom poschodí muži.
- Najprv to bol Gréckokatolícky kostol, čiže tu nebol orgán, lebo sa nespievalo.
- Teraz je kostol už pravoslávny.
- V súčasnosti sa tu konajú cirkevné pravoslávne svadby, a párkrát za rok aj omše, ale nie každý víkend (omša je tu teraz napr. počas Noci múzeí, a na deň archanjela Michala).
Humenné Skanzen drevený kostol
PS: Dnu v kostole je zakázané fotiť, ale zvyšok budov skanzenu je povolené fotografovať.
Viac informácií o Humenskom skanzene sa dozvieš na web stránke Skanzen Humenné.
5. Zemplínske Hámre Ekomúzeum a Hámorský náučný chodník
Hámorský náučný chodník v dedinke Zemplínske Hámre má dlžku 6,8 km a pri jeho prejdení spoznáš viaceré obnovené historické pamiatky. Dohromady na chodníku nájdeš 14 zastávok: múzeum, bývalý tajch, vysoká pec, hámor s vodným náhonom, bývalá zlievareň, osada Josefsthal, bývalá vodná píla, milier, banská štôlňa, úzkokoľajná železnička, drevenica, bývalá garbiareň, drevená zvonica a banské polia.
Hámorský náučný chodník Zemplínske Hámre mapa
Najprv informácie o dedinke Zemplínske Hámre:
- Podnikateľ Jozef Rholl založil začiatkom 19. storočia na tomto mieste osadu s názvom Josefsthal (= Jozefova dolina). Osada vznikla s cieľom ťažby železnej rudy, ktorá sa tam ťažila už aj predtým na pingových poliach povrchovým spôsobom. Až od polovice 19. storočia sa začala aj hlbinná ťažba.
- Tu v hute pracovali hlavne Nemci a Poliaci, ale aj Slováci z okolia Spiša.
- Zaujímavosťou je, že obyvatelia, ktorí v osade pracovali, sa striedali každé 2 týždne z jednej funkcie do druhej, aby každý ovládal všetko.
- Systém vodných kanálov vybudovaný v osade zabezpečoval prevádzku až piatich hámrov.
- Železná ruda, ktorá sa tu v minulosti ťažila, sa nosila v košoch na chrbte. Baníci si vo veku okolo 40 rokov zničili kĺby a potom už nemohli ďalej vykonávať túto prácu.
- Okrem železnej rudy sa tu ťažil aj kameň a andezit.
- Andezit sa v kameňolome ťaží doteraz.
- Banícka ťažba na východe Slovenska sa nestihla tak dokonale rozvinúť ako napr. na strednom Slovensku.
Zemplínske Hámre Ekomúzeum zvonku
Prvou zastávkou náučného chodníka je Ekomúzeum, ktoré sa nachádza v zrekonštruovanej kamennej murovanici so sýpkou. Ide o najstarší dom v obci datovaný do roku 1815, kde najprv bývalo vedenie železiarní. V súčasnosti je budova múzea jediná zachovaná kamenná murovanica v obci. Podobné murovanice sa vtedy stavali pre baníkov, ktorých Jozef Rholl priviedol do osady.
Ešte pred vstupom do múzea si vedľa neho všimneš kostol, ktorý sa staval až v 60-tych rokoch. Pôvodne tam bola len zvonica.
Zemplínske Hámre Ekomúzeum kostolné kríže
V múzeu sú 2 stále expozície:
1. etnografická expozícia prezentuje poľnohospodárstvo, ľudovú architektúru, remeslá a kroje obyvateľov osady Josefsthal
2. expozícia o histórii železiarstva a baníctva vo Vihorlatských vrchoch.
Dnu v múzeu si môžeš pozrieť film a fotky z tejto oblasti z minulosti; aj rôzne predmety, ktoré sa robili v miestnej hute, napr. kríže na kostoly. V dedine sa vyrábali aj čižmy „bačkory“ z pneumatík kolies, ktoré kúpili na trhu a boli odolnejšie. A tiež aj tzv. „bočkory“ z hovädzej kože. V múzeu je aj ukážka kuchyne v pôvodnej miestnosti komory.
Veľkou vzácnosťou v múzeu je tzv. Vihorlatit. Je to mix rôznych minerálov ako selén, telúr a bizmut, ktorý sa zatiaľ nikde inde na svete doteraz nenašiel. Jeho názov je odvodený od miesta náleziska Poruba pod Vihorlatom.
V múzeu je aj remeselná dielňa, kde sa organizujú workshopy s keramikou a sušenými kvetmi, tkajú sa tam na krosnách koberce atď.
tá malá strieborná bodka nad stredom lupy je Vihorlatit
Zemplínske Hámre Ekomúzeum workshopy
Ďalšou zastávkou na Hámorskom náučnom chodníku je bývalá zlievareň vybudovaná pri kostole v roku 1841. Oficiálne sa volala Herkules, ale zamestnanci ju volali Maša. Odlievali sa tam napr. pece, náhrobné kríže, poľnohospodárske náradie, ale aj umelecké sochy, z ktorých najznámejšie sú sochy Herkula. Vyrobili tu 3 také sochy: jedna je v zámku v Užhorode; druhá na nádvorí klasicistického kaštieľa v Snine (moje rodné mesto); a lokalita tretej sa presne nevie, ale odhaduje sa na súkromné vlastníctvo v Maďarsku alebo Nemecku. Aj sochy levov a levíc, ktoré sú pri vstupe do kaštieľa v Humennom spomínanom vyššie, boli odliate v tejto zlievarni.
Na Hámorskom náučnom chodníku uvidíš aj „hámor“ (z anglického hammer). V budove hámru uvidíme expozíciu kováčstva a hámorníctva, napr. aj veľké kladivo buchár, ktoré poháňala voda. Zaujímavosťou je, že si tam v súčasnosti môžeš sám vyraziť medenú mincu s názvom dediny.
Zemplínske Hámre medená minca
Nezabudni sa ísť pozrieť aj na milier, kde sa vyrábalo drevené uhlie, ktoré bolo potrebné na spracovanie železnej rudy vo vysokej peci. Milierstvo bolo kedysi hlavným zamestnaním v obci, a udržalo sa tam v podstate až dodnes aj po ukončení železiarskej výroby.
Hámorský náučný chodník Zemplínske Hámre milier
Posledné navštívené zastávky na Hámorskom náučnom chodníku sú dve repliky, a to štôlňa a vláčik z úzkokoľajky. Pôvodné štôlne sa už nenavštevujú, lebo sú v zlom technickom stave a ležia hlboko v lese vo vojenskom obvode, kde bývajú početné cvičenia.
Ale dovnútra repliky štôlne je možné sa pozrieť. Dnu nám sprievodkyňa z info centra vysvetlila, že pôvodné štôlne boli orientované skôr na šírku a nie na výšku, preto sa v nich nedalo stáť tak ľahko ako v tejto súčasnej replike, kde sme stáli úplne bez problémov.
Dozvedeli sme sa aj to, že v minulosti sa železo ťažilo najprv tak, že sa urobila tzv. „pinga“ = vykopala sa jama, okolo ktorej ostala hlina. Aj doteraz môžeme vidieť ešte niekoľko takýchto vykopaných jám v lese, napr. aj počas túry na Sninský Kameň (jedna z trás sa začína presne tam na parkovisku pri turistickom informačnom centre).
replika štôlne
dnu v replike štôlne
Cca od 1912 až 1913 bola na tomto mieste aj úzkokoľajka (= vláčik na parný pohon), čo slúžilo na rýchlejší prevoz dreva do miestnych píl aj do milierov. Vláčik však nikdy neslúžil na prevoz železnej rudy. Dovtedy bolo nebezpečné a zložité previezť drevo bez vláčika. Úzkokoľajná trať sa predlžovala niekoľkokrát, najviac v roku 1926. Vláčik mal max. rýchlosť cca 30 km za hodinu, čiže cca za 2 hodiny sa dalo dôjsť zo Zemplínskych Hámrov do Sniny a naspäť.
Bohužiaľ z pôvodnej úzkokoľajky sa nezachovalo skoro nič, ale jej časť slúži ako cyklotrasa a peší turistický chodník. Pôvodný vláčik s menom Oto je teraz v Českej republike. Preto je na Hámorskom náučnom chodníku len jeho verná replika.
vláčik z úzkokoľajky
PS: V tejto oblasti sa v súčasnosti plánuje obnova úzkokoľajky. V pláne je osadiť cestný turistický vláčik (NIE na koľajniciach) na trasu pôvodnej úzkokoľajky, a pôjde zo Zemplínskych Hámrov lesom až na Sninské Rybníky, kde leží známe biokúpalisko.
Viac info sa dočítaš na web stránke Hámorský náučný chodník.
Zemplínske Hámre vysoká pec
TIP1 : Viac informácií o etno kultúre v tejto oblasti nájdeš na web stránke EtnoVisitCarpathia. Sú tam aj rady, ktoré ďalšie miesta navštíviť v Karpatoch, kde sa ubytovať, kde sa dobre najesť, či aké lokálne tradičné výrobky si kúpiť.
TIP 2: Keď už budeš v Ždiari, odporúčam stráviť nejaký čas aj vo Vysokých Tatrách. Tu som spísala tipy na výlety, wellness a jedlo v Tatranskej Lomnici.
Všetky tieto miesta som navštívila v spolupráci s VisitCarpathia, ktorý už niekoľko rokov propagujú poľsko-slovenské pohraničie v Karpatoch vďaka Interreg.
Dúfam, že tento podrobný článok Východné Slovensko múzeá ťa niečo nové naučil. Aké ďalšie miesta by si pridal? Podeľ sa so mnou v komentári nižšie.
Viac z mojich ciest po Slovensku aj po svete nájdeš na mojom Instagrame a Facebooku.
Ivka
| #
Veľmi dlhý článok plný detailov. Ďakujem Saši za všetky informácie 😃👏
Reply
Crazy Sexy Fun Traveler
| #
Aj ja dakujem za citanie a snad si sa nieco nove dozvedela ;)
Reply